Nadovšetko je tá krčma asi 5 minút od frajerkinho bytu, čiže o dôvod na radosť viac. Za dvesto kilometrov na viac ma v Bratislave čakala večera pri sviečkach a dnes dopoludnia bláznivá kapučínová seansa v Avione spojená s ochutnávkou hyperňováckeho sortimentu sladkého pečiva. Na kapúčino tam síce už nepôjdeme, lebo jednak nikdy do obchodných centier na kávu nechodíme a ešte k tomu tam kapučíno stojí dve eurá a to im môžeme pekne krásne … . Ale, aspoň sme si tam dali raňajky, kúpené v hypernove, kde teda zas majú celkom dobré koláčiky a sladké pečivko. Socky. Vlastne iba jedna. Ja. Moja frajerka je tiež, ale o nej sa to teraz nehodí povedať, lebo on a bola v novom čase. Ale inak je taká istá socka jak ja. Len krajšia a ženského rodu. Teším sa, jak ju zoberiem do spomínanej krčmy na čaj a slivovicu, to sa jej bude pačiť. Bude mať konečne taký svoj Bratislavský ''Alan'', aby jej za tým naším Teplickým nebolo tak smutno jak vždy. Sedím v buse a hrajú Desmod, a ten zvuk gitarového sóla ma bolí viac ako to, že pred Nivami bol zatvorený stánok s pirôžkami. Nevadí, dám si v Žiline aj s kávou. Ozaj! Vedeli ste, že najlepšiu kávu v Žiline majú v tej kaviarni na vlakovej stanici. A isto tam nestojí dve eurá. Teším sa na ňu. Dám si kávu a pirôžtek. Budem pozorovať ľudí, kávičkujúcich po práci, študentov, cestujúcich krátiacich si chvíľu čakania na vlak. Budem sa tešiť a rozjímať o živote. O víkende ktorý som prežil a nastávajúcom týždni. Život vie byť fajn a vtedy si ho treba užiť.Peace and Love Forewer...!.
Život vie byť fajn.
Sedím v autobuse na trase Bratislava - Žilina. Sedím v autobuse na ceste domov po troch dňoch. Za sebou mám 800 víkendových kilometrov, trinásť hodín strávených v dodávke a dve nasledujúce ma ešte čakajú v autobuse. Chvíľu si krátim písaním, sledujúc výdrž baterky nenabitého noťasa. Precestoval som za uplynulý víkend celé Slovensko. Videl a cítil Tatry, Košice aj hlavnú Bratislavu. Odohral som dva koncerty, zarobil si na živobytie. Vypil som rekordný počet piatkových slivovíc a grandiózne rozbíjal poledcáky v hoteli Átrium v Tatrách. Ráno na to vyšlapal po opici, v teplákoch a letných botaskách na Slavkovskú vyhliadku. Vymrzol na hlavnej ulici v Košiciach hľadajúc čínsku reštauráciu. Vysaunoval sa a povírivkoval v trenkách v hoteli Hilton, keď už to bolo bez raňajok, nech sme aspoň trošku škodný. A cestu z Košíc si predĺžil o ďalších 200 kilometrov, aby som v Bratislave čakajúc na frajerku našiel krčmu v ktorej slivovica s čiernym čajom stojí 1,10 eura a ešte k tomu tam hral na gitare a spieval mladý cigoš. A dobre.
