Môj pocit, nazvime ho: život na Slovensku.

Donesú mi caffè, usmejem sa aspoň na svojho psavidím jeho úprimný pohľad a vtedy mi všetko dochádza.Prečo byť hneď od rána zamračený, keď nemusím!Prečo sa trápiť tým, že ostatní sa nevedia tešiť, keď nemusím!Prečo sa niekam stále nahánať a byť nervózny, keď nemusím!Prečo sa neusmiať na druhých ľudí, aj keď nemusím!Dopijem caffe, prehodím aspoň pár slov s milou časníčkou, staršou pani bez predsudkov.Vychádzam z kaviarne a začínam deň, zapínam telefón a skúšam si spomenúť, čo by som mal dnes vybaviť.Slniečko ma však neoblomne zohrieva svojimi lúčmi a tá nádherná modrá obloha po včerajšom upršanom dni mi dáva jasne najavo,že práca ešte trošku počká.Tak telefón opäť vypínam, pridávam hlasitosť latinskej muziky v slúchatkácha nechávam sa unášať mestom.Tancujem, spievam, bubnujem a nemám pravidlá.Prečo byť hneď od rána zamračený, keď nemusím!Prečo sa trápiť tým, že ostatní sa nevedia tešiť, keď nemusím!Prečo sa niekam stále nahánať a byť nervózny. keď nemusím!Prečo sa neusmiať na ľudí, aj keď nemusím!A potom už vidím približujúcu sa policajnú hliadku,ktorej zas tažko vysvetlím, že mám iba dobrú náladu.Ak mi vôbec dovolia niečo vysvetľovať.Peace and Love Forewer...! :-)