...jsem smutnej, malej, citlivej, nevdečnej Ježíš ve znamení Ryb. (Cobain) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Sedím a šoférujem si v mojom aute, Prechádzam okolo Vás, ktorí si niečo o mne myslíte, Fajčím cigaretu a posledné čo by Vás mohlo zaujímať sú moje konverzačné schopnosti… Časy, keď som sa chcel vracať domov sú nenávratne preč. Časy, keď som chcel jazdiť v mojom aute s niekým a konverzovať, tiež…
Žijes si svoj život v snehovej vločke,usmiata, zabalená v detskej perinke. Naučil som sa to od teba, no moja perinka je stále ovinutá ostnatým drôtom. Žiješ si svoj život, usmiata, so svojimi pravidlami. Ja žijem svoj, snažiac sa nájsť to, čo by platilo pre mňa. Videl som tvoju vločku padať jedného letného večera, roztopila sa na zapadajúcom slnečnom lúči, a ja som videl ako po ňom kráčaš ku mne… Moja Mexická Princezná!
Tak ma teda teší, dnešný večer, rád som Ťa poznal… Ale teraz už to nechaj tak, nenesieš v sebe žiadnu správu, nič, čo by som potreboval vedieť… Tých dvadsať minút,čo som tu s tebou stál... Tých dvadsať minút naplnilo moje dlhé čakanie, ale láska je odpoveď ktorú hľadám… Nenesieš žiadnu správu, nič, čo by som potreboval vedieť… Nenesieš žiadnu správu, nič, čo by som potreboval vidieť… Nenesieš žiadnu správu, nič, čo by som potreboval cítiť…
Od starého Eda, čo postával na rohu Jednoty každé ráno, som kúpil malého hrošíka. Poviem vám, toto bola kúpa storočia. Dal som mu meno Bombaj. Hneď zo začiatku bolo jasné, že budeme kámoši. Mali sme rovnaký apetít a to hlavne v noci. Miloval sa napchávať parenými buchtami po polnoci presne ako ja. Kupovali sme si každý jedno balenie a futrovali to vždy v noci pred spaním. Potom som Bombaja uložil na kraj postele k mojím nohám, pustil náš obľúbený Unplugged in NY od Nirvany a zaspali sme. Ráno, vždy okolo 10tej sme naraz pootvorili každý jedno oko a rozhodovali sa pomedzi karpiny, kto koho bude ťahať z postele. Boli sme lenivci. Po vyteperení z postele sme vždy ráno zašli na kávičku do mesta. Ľudia nás už veľmi dobre poznali. Boli sme už ako ikony.
Nikdy sa tu na blogu nevyjadrujem o nejakom svojom osobnom názore alebo postoji, čo sa týka tejto republiky, ale dnes som dospel až do tohto štádia. Konkrétne ide o slovenské zdravotníctvo. A síce. Pondelok 4.7.2011 som sa ráno zobudil na bolesť predlaktí. Nepripisoval som tomu nejakú významnú pozornosť, keďže som bubeník a mal som cez víkend za sebou dva koncerty, aj keď sa mi to dovtedy nestalo, pripísal som to nejakej svalovici alebo presileniu. Nameral som si zvýšenú teplotu a naordinoval samoliečbu. Tá spočivala v tom, že ruky rozhýbem a bude dobre. Išiel som cvičiť na bubny. Rozhýbaním bolesť ustúpila, ale podvečer som zadriemal a po prebudení tu bola zas a v lepšej sile. Dal som si nejaký ibalgin proti teplote, neriešil to a išiel do ulíc. Do perín som sa uložil okolo polnoci a o pol štvrtej ráno som sa zobudil na to ako mi doslova horia ruky, ktorými veľmi tažko pohybujem a teplotku som si odmeral kvalitnú 39. Nejako ma v zimnici naložili do auta a odviezli na pohotovosť. Ruky som mal ako v pekle a strašne napuchnuté žily. Doktor ktorého som zjavne zobudil a vysvetlil mu, čo sa deje a nezabudol podotknúť, že dva týždne dozadu ma aj bodol kliešť, nejavil moc o mňa záujem.
Som nikto. Nikto, ktorý nič neznamená, nikto, ktorý v nič neverí, nikto, ktorý nikomu nechýba, nikto, ktorý nič nevie, nikto, ktorý ničím nevyniká,
…a prestal existovať čas život ťa zrazil zo stupienka víťazstva a ty zúriš, si ešte väčšmi arogantnnejší. Nie žeby ti bolo všetko jedno, tebe už na ničom nezáleží! už nebudeš lepší, už sa nebudeš snažiť. Budeš neznesitelnejší, nespoločenskejší, neústretovejší, neľudskješí…
Zapadajúce slnko...zore...oblaky...in vino veritas. Poučuješ ma ako malé dieťa a nedokážeš sa mi pozrieť do očí. Kedy konečne zistíš kam vedie tvoja cesta, bez toho aby som sa tváril ako prorok, tvoja učebnica...
Schody padajúce do neba, temperament, farby, tóny. Odkaz, odo mňa pre teba, cigánska hudba, živočíšne sklony.
Môžem Ťa klamať rovno do očí. Držať Ťa v objatí a nemyslieť to vážne. Šepkať Ti, ako Ťa ľúbim... Aj tak neprídeš na to, kde som bol skutočne včera.
Hovoril som ti chlapče, že na dno to nie je až tak ďaleko, ale ty si musel skúšať svoju výdrž! Vieš, že si musím vždy všetko vyskúšať na vlastnej koži, ale poviem ti: začína sa mi tu celkom páčiť. Prečo sa ma všetci snažia všemožne vytiahnuť hore? Robia to z lásky chlapče, ty nechceš naspäť hore? Myslíš hore do pretvárky, závisti, netolerancie, penazi a hrubych krkov? ...vieš že nie? Tu je aspoň ticho, nitko si ma nevšíma a mám tu pokoj.
Došla uprostred noci. V bodkovaných šatách, bosá a s odzbrojujúcim pohľadom, nemohol som ju tam nechať len tak stáť... Vzal som ju k sebe...domov... Očarila ma natoľko, že sme do svitania pozerali MTV a polemizovali o fantastickosti bytia. Po prebudení som zistil že jej niet, ani mojej peňaženky. Vrátila sa pri západe slnka, v jednej ruke fén a v druhej vianočný stromček ovešaný tetrapakovými škatuľami. Vrátila mi prázdnu peňaženku, začínal som ju milovať...
Vyretušovaná sloboda, vákuový svet, roztrhané rifle. Názor nestotožnujúci sa s väčšinou...ani s menšinou?!?! Postačujúce na zavrhnutie. Zvykli si na pacifistu a zrazu nikto nechce papať polievočku ktorú vo mne navarila táto doba ?!?! Tak mi to povedz...že nesúshlasíš...a prečo!
Dokážeš to? Dokážeš ešte započuť moje volanie lásky? Alebo lietaš privysoko, aby si to dokázala? Snažil som sa zo všetkých síl, ale som človek ktorý si váži svoju dôstojnosť a nie je to pýcha!
Tak tvrdo som pracoval, aby som sa dostal z toho pekla a naivne som čakal odmenu. Tak ma neklam do očí a prezraď, kde som ťa mal včera, keď som na východ slnka musel pozerať sám.
Prekonávaš úskalia, musíš svoj život založiť na samote. Nikto ti nezaručí, že dvaja to zvládnu lepšie, tak volíš radšej jednoduchšiu cestu.
29.5.2011 - …v živote nesmieš brať nič ako samozrejmosť... 14.5.2011 - …každý vlastní rovnaký kúsok slobody a na každom je, ako s ním naloží... 12.5.2011 - …ženy sú ako drogy, chvíľu dobre, potom zle a strašne veľa to stojí...
Zobudil som sa v cudzej posteli a sám. Opýtate sa: čo je horšie? Ale to sa opýtate iba vy. Ja som sa spýtal: čo je lepšie? Lepšie je že v cudzej, ako sám. Nerád sa budím sám, ale vekom si na to privykám. Zobudiť sa v cudzej posteli je pre mňa príjemné, pretože to znamená niečo nové a ja mám nové veci rád. Na nočnom stolíku stál rámik srdiečkového tvaru s fotografiou dvojice. Tá ženská nevyzerala zle a toho chlapca tu dúfam nestretnem, hovoril som si v duchu vstávajúc z brlôžka.
Lucy, pomáhal som ti ostať nažive, nepodporovať ťa v tom, čo ťa zabíjalo.Nekŕmiť ťa falošnými informáciami, ktoré by ti ešte viac ublížili, to viac nie.
