Roland Uškovitš
...tak bye malá Dorotka
Je jedno, čo si budem spievať pod slnečnými lúčmi toto leto.
...jsem smutnej, malej, citlivej, nevdečnej Ježíš ve znamení Ryb. (Cobain) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené

Je jedno, čo si budem spievať pod slnečnými lúčmi toto leto.

Sedkáš si na záhradke, opaľujúc sa. Máš pred sebou týždeň voľnej chvíle. Máš pred sebou ranné vstávanie kedy sa uráči, ranné zalievané kávičky s mliekom a svoju vákuovú slobodu. Predpokladáš, že nebudeš musieť riešiť nič čo by sa javilo ako dôležité. Tak si sedkáš a rozmýšľaš. Odkedy si prestal s húlením a obmedzil alkohol sa život kvapku upokojil, ale nezmenil. Vždy bol zodpovedný. Vieš že si mával zodpovednosť aj v časoch keď si na oslave svojich narodenín po koncerte flirtoval s miestnymi čajočkami a pritom zabudol, že máš v klube aj svoju frajerku. Vtedy bola zodpovednosť umelo slobodná. Daroval si jej slobodu niekoľkými hruškovicami a troma šlukmi z redbullovej plechovky. Býval si umelo slobodný, mierne omámený ale vždy spojený s realitou. Nepreháňal si to no napriek tomu stačí. Dnes žiješ slobodnú slobodu v realite. Nič iné sa nestalo. Podobné situácie, inšpirácie, nápady. To všetko tu je. Len ľudia schopní toto pochopiť ani nie.

Sediac na balkóne, pozorujúc ulicu a slnečné lúče, ktoré javia pohyb. Zatracuješ slovenský éter, pretože by si radšej uvítal magické, blahodárne pôsobiace účinky tohto plynu na tvoj organizmus, ako Funrádio. Vyčerpáva ťa tvrdenie tvojho introvertného správania a vonkoncom nezávidíš chlapcom, ktorý sa práve prevážajú na oranžovom BMW. Stača ti tvoje hlavochody zamýšľajúce sa nad obrosvkou studnicou otázok dôležitých pre tvoj pobyt na tejto planéte. Každou sekundou nový nápad, myšlienka, inšpirácia, zmena názoru, hesla, citátu a vôbec. Nezújíma ma pekné ale zaujímavé. Nezujíma ma make-up na tvojej tvári, lež tvoje pehy. Symbióza nezujímavého stereotypu okoreneného zaujímavými momentami, je to, čo ma momentálne môže aspoň čiastočne uspokojiť - Tu a Teraz. Pozorovať, prehodnocovať, myslieť...zamýšlať sa. Škola klamstva a vlastných prikrášlených životných príbehov ako najúčnnejšia lekcia naučiť sa pohotovo reagovať. Aj v tomto prípade dokážeš zhodiť sám seba, neuvažovať, dostať sa do konfrontácie na základe svojej lenivosti. Druhou stranou karty je chuť provokovať. Vytvárať aj tie najbizarnejšie situácie za účelom spoznávania ľudských osobností a reakcií.

Dnes ráno som sa zobudil a ucítil som jemnú vôňu malinového sirupu, tak som sa ponaťahoval, pomaly vstal a otvoril dvere do kuchyne presvdečiť sa odkial vôňa prichádza. Žiadnu intenzívnejšiu arómu som nepocítil, čiže ostávala možnosť č.2 a síce okno. Po jeho otvorení som zistil, že celé Teplice sú zaplavené voňavým malinovým sirupom a jediné čo ma v tej chvíli napadlo bolo vyzliecť sa donaha a skočiť si šípku.

Kazety a vinyly nahradili Cd-čka, mladý ľudia po skončení vysokej školy si nevedia nájsť Job a dobre sa zhuliť už nie je také zaujímavé ako kedysi. Američania sú obézni, veleryby hynú a dejú sa neskutočnosti. Parené buchty sú najlepšie so slivkovým lekvárom a obľúbený nápoj je každého osobná záležitosť.

Zapríčinila to moja nedeľná prechádzka, počas ktorej som si všimol zástup detí kráčajúc pekne v dvojrade z prvého sv. príjimania z kostola. Do oka mi padol chlapec v kaki obleku, ktorý medzi ostatnými ´´čiernoodencami´´ silne vyčnieval z davu. V tú chvíľu som si uvedomil, že celé moje doterajšie životné správanie ovplyvnili už moji rodičia v detstve. Dosť živo som si v tej chvíli premietol ako mi triedna ziape do ksichtu, že si neželá aby v jej triede nosili chalani náušnicu, a následne si v hlave vychutnal pocit ako sa mohla aj pretrhnúť od zúrivosti, keď to prišiel riešiť do školy môj otec a mal v uchu presne takú istú ako ja. Doteraz si pamätám jeho slová, keď som mu ako stvrtáčik na základnej vysvetloval aké je teraz moderné nosiť náušnicu a nám to triedna nechce dovoliť. Jeho reakcia bola vtedy jasná: ´´Tak si ju dám aj ja a hotovo.´´

Zobudil som sa v to ráno o pol ôsmej, poviete si dosť skoro na umelca, ja som sa však za umelca nikdy nepokladal. Počas voľných dní, to boli tie, keď sme práve s kapelou nekoncertovali alebo neskúšali, som niekedy dokázal dodržať svoj stanovený režim. Ten vychádzal s predpokladu že jediný čas kedy som schopný a ochotný si sadnúť za bubny a cvičiť bolo dopoludnie. Okrem toho som mal za sebou celkom pokojné tri dni, napriek tomu, že ma mohol čakať celkom slušný prúser.

Dnes 11.3.2009 pri popoludňajšej prechádzke chotárom Rajeckých Teplíc som zistil, že mám problém. Problém s popoludniami. Som človek, určitým spôsobom hedonista, nedávno som sa naučil významu tohto výrazu, a nedá mi ho nepoužiť, a to znamená teda že nejak, voláko, mám rád určité veci ktoré mi spôsobujú potešenie. Ale! U mňa konkrétne sa všetky tieto činnosti viažu ku konkrétnemu časovému údaju dňa a síce konkrétne sa to týka nocí a dopoludní.

Tak si sedkám v tejto dodávočke našej na ceste z Košíc, a vravím si, že napíšem niečo, o čom by som si nebol pomyslel že to niekedy napíšem. Super. Veľmi prozaický začiatok máme za sebou.

Viem. Už teraz mi to je vlastne jedno, ale prečo hneď prvá moja poviedka musí súvisieť zase s týmto rozmnožovacím levelom? Dobre, nehovorím už nič, aj tak by som sa len zbytočne zamotal. A nakoniec. Trištvrtina ľudskej populácie vie a zamotáva sa sama nad touto otázkou. Tak. A máme. Prozaický úvod. Nerozpitvávam.