Máme za sebou prvý 10% pokles hodnoty amerických akcií. Za posledný rok a pol je to prvý krát. Býčkovia si zobrali dovolenku.
Akcie v indexe S&P, 500 najväčších akcií na americkom trhu, sa obchodujú na úrovni približne 28,7x ich ročného zisku. To je približne 10-ročný priemer ukazovateľa P/E, teda pomeru ceny k zisku. Nezdá sa teda, že by bol americký akciový trh lacný alebo drahý. (Písal som o tom pred pár dňami v článku tu: Sú americké akcie dnes lacné alebo drahé?
Americký trh je však oveľa drahší ako zvyšok sveta v priemere. Ukazovateľ P/E je oveľa vyšší ako vo väčšine krajín a takmer dvojnásobne vyšší ako súčasný násobok akciových trhov, ako je Veľká Británia 18,3x, Česko 16,4x alebo Južná Kórea 15x.
Porovnanie amerických akcií voči zvyšku sveta
Je prémia za výnimočnosť pre americké akcie opodstatnená?
Prvou vecou, na ktorú sa treba pozrieť, je zloženie indexu.
V americkom indexe S&P má technologický sektor 30%. V českom akciovom indexe tvoria finančné inštitúcie (banky a poisťovne) 2/3 jeho váhy a energetika (ČEZ) 1/3. Ostatné firmy v indexe sú maličké.
Sú to práve technologické firmy, čo za posledné roky najviac "ťahali" výkonnosť akciových indexov a sú hlavným dôvodom, prečo ten horeuvedený graf uletel tak vysoko. Google, Apple či Meta ovládli v minulom desaťročí nový svet internetu a mobilných zariadení. Banky a energetika sú fajn investície minulého storočia, ale aktuálny rast prišiel z technológií. Rast tržieb, rast ziskov a tým pádom aj rast cien akcií a ich váhy v indexoch.
Druhý argument je prémia za výnimočnosť pre americké akcie
Niektorí analytici sa domnievajú, že americké akcie, najmä tie s veľkou kapitalizáciou, si zaslúžia obchodovanie s prémiou. Veď práve v tejto krajine vzniklo viac ako 90 % z 50 najziskovejších spoločností na svete. Hoci väčšina týchto spoločností vznikla v Silicon Valley, americké spoločnosti vedú aj v takmer každom inom sektore. A hľadiac na graf hore, investori súhlasia. Aj ja mám medzi svojimi wealth management klientami kopec ľudí, ktorí si povedali, že chcú investovať iba do akcií v USA. Európa je lenivá, byrokratická a starne a čínsky súdruhovia príliš zasahujú do biznisu svojich úspešných podnikateľov.
Prečo teda toľko najinovatívnejších a najziskovejších spoločností sídli práve v Amerike?
Vznik mnohých inovatívnych spoločností sa často pripisuje kultúre a vlastnostiam, ako je podnikateľský duch a sklon riskovať. Existuje však aj kolobeh, ktorý zabezpečuje, že kapitál a podnikatelia sa navzájom nachádzajú.
Tento cyklus prebieha približne takto:
📈 Trhy s inovatívnymi, ziskovými a rastúcimi spoločnosťami priťahujú investorov.
📈 Tým sa spoločnostiam sprístupňuje viac kapitálu a znižujú sa náklady na kapitál.
📈 To priťahuje viac spoločnost , ambicióznych podnikateľov a kvalifikovaných pracovníkov,
a vedie k väčšej inovácii, produktivite a rastu príjmov, čo priťahuje ešte viac investičného kapitálu - a tak sa cyklus opakuje.
Kľúčové katalyzátory podnikateľského prostredia
Na to, aby tento priaznivý cyklus nastal, musí existovať vhodné prostredie. Medzi kľúčové katalyzátory správneho typu podnikateľského prostredia patria napr:
💰 Rešpektovanie vlastníckych práv a právneho štátu.
💰 Rešpektovanie účtovných štandardov , požiadaviek na kótovanie a transparentnosť.
💰 Štandardy správy a riadenia spoločností, ktoré uprednostňujú práva akcionárov .
💰 Nízka úroveň byrokracie .
💰 Nízka úroveň korupcie .
💰 Nezávislá centrálna banka, ktorá môže slobodne vykonávať zdravú menovú politiku. To pomáha zabezpečiť stabilnú menu.
💰 Nezávislé súdnictvo, ktoré je bez politických zásahov.
💰 Hospodárska politika, ktorá je otvorená zahraničným investíciám .
💰 Konkurenčné daňové sadzby.
Spojené štáty nie sú jedinou krajinou, ktorá spĺňa mnohé z uvedených kritérií. Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo či Singapur sú v týchto ukazovateľoch konkurencieschopné voči USA.
Pokazí Trump rokmi budovanú reputáciu USA ako ideálnej investičnej destinácie?
Prístup Donalda Trumpa k obchodnej politike je dosť antagonistický a nepredvídateľne náhodný, čo mnohých ľudí núti premýšľať, čo vlastne chce dosiahnuť.
Zhoda panuje v tom, že rozsiahle uplatňovanie ciel je kontraproduktívne, spomaľuje rast a zvyšuje infláciu.
Veľa ľudí si myslí, že Trumpove kroky sú účelové. Jedna z teórií hovorí, že Trump chce úmyselne vyvolať recesiu, aby sa znížili úrokové sadzby. Netuším aké sú Trumpove zámery, ale stojí za to spomenúť potenciálny vplyv recesie: Fed by mohol znížiť sadzby.
Ak sadzby klesnú, mohol by:
📈 USA by mohli refinancovať dlh za nižšie sadzby. To by znížilo úrokové platby, čo by tiež podporilo dôvody na zníženie daní.
📈 Mohlo by to tiež oslabiť americký dolár, čo by zvýšilo konkurencieschopnosť amerického vývozu. Dovozy by boli drahšie.
📈 Nižšie sadzby sprístupnia aj trh s nehnuteľnosťami a bývaním, čím sa vlastníctvo domu stane dostupnejším.
📈 V konečnom dôsledku to bude dobré pre aj rastové odvetvia. Len musia najprv prežiť prípadnú bolestivú recesiu.
Záver
Neverím, že by Trump išiel do úplných šialeností. Koniec koncov, jedna zo silných kvalít USA je prítomnosť kontrolných mechanizmov. Prezident má veľké právomoci, ale nie neobmedzené.
Zároveň to, čo sa deje, podčiarkuje dôležitosť diverzifikácie. Aj keď americké akcie boli posledné desaťročie najlepšou investičnou destináciou, investori, ktorí diverzifikovali mimo USA, dosiahnu tento rok lepšie výsledky ako tí, čo majú všetky vajíčka len v americkom košíku.
