Mali sme po svadbe na ktorej sme spievali so zborom. Bolo super ako vždy. Tento obrad bol niečím zvláštny. Doteraz neviem čím ale to je absolútne nepodstatné...
S kamarátkou sme sa dohodli, že po svadbe ešte pôjdeme na nákupy lebo zajtra máme ísť grilovať. Tak sme teda šli. Pobehali sme Kaufland kde absolútne nič nemali až sme nakoniec skončili v Carrefoure . Keď sme kúpili čo sme potrebovali po hodine zháňania potravín prišla vytúžená chvíľa: konečne sme odtiaľ odišli.
Tašky boli ťažké a my sme sa v tých elegantných šatách a topánkach s tenunkým podpätkom ledva ťahali domov. Kdesi asi pri začiatku cesty sme už nemohli. Boleli nás nohy. Nie sme zvyknuté na takúto obuv.
Kamarátka Ivka ktorú som spomenula už na začiatku sa vyzula. Nechápala som to a zostala som dosť prekvapená. Potom som sa nakoniec vyzula aj ja. Boleli ma nohy a nevládala som už viac chodiť. Bolo to strašne vtipné pretože sme šli s absolútne plnou taškou každá v jednej ruke a v druhej sme mali topánky.
Som strašne egoistická ale rada bývam stredom pozornosti. Veľmi sa mi to páčilo, že sme šli spolu vyzuté. Po prvý raz v živote to nebolo spôsobené tým, že som bola stredom pozornosti ale tým, že mi to pomohlo. Kamienky na zemi mi pomasírovali nohy a ja som sa cítila taká uvoľnenejšia lebo to bolo také spontánne.
Pre mňa to bol jeden z najkrajších dní pretože som sa konečne po dlhom čase uvoľnila a odreagovala. Len ma mrzí, že moje silonky z toho nemajú taký dobrý pocit ako ja ;) .
Život treba žiť plnými dúškami ale všetko s mierou. Dnes som to pochopila a bolo to krásne. Dúfam, že takýchto úletov prežijem čo najviac. Ďakujem Ivka. Viem, že si to budeš čítať :)