Macek to dobre vedel.
Napriek vulgarite a neakceptovateľnosti jeho činu našiel nepochybne podporu širokej verejnosti (hlavne mužského pohlavia) vo všetkých hospodách českých zemí. Jeho gesto bolo totiž, v zmysle tradície, gestom chlapa, brániaceho svoju česť (a česť manželky).
Rathova reakcia politika (pobúrenie, neveriaci výraz v tvári, šok z absurdnosti situácie, na ktorú politika žiaden poradca nepripraví) bola adekvátna jeho postaveniu. Odchod. Ústup od útočníka v zmysle „ja som civilizovaný, ja nebudem odpovedať na útok rovnakým spôsobom“. Tých niekoľko sekúnd však bolo v tejto situácii naozaj kľúčových.
Viem si predstaviť emocionálnu búrku v hlave pána Ratha. Boj civilizovaného (v skutočnosti precivilizovaného) politika s (jaskynným = tradičným) chlapom, ktorý v zmysle múdrosti otcov vracia facku.
Prvým víťazom bol politik. A druhým (čo mu to poradil ten muž na okraji pódia?) bol chlap.
Rath sa vrátil. Nazval soka zbabelcom. Podľa stredovekej tradície začal urážkou „Pane, ste zbabelec!“ a s perom v ruke začal vracať rany.
Ako chlap prehral behom prvých pár sekúnd, keď odchádzal z pódia. (a v hospodách mu to vrátia behom pár najbližších mesiacov počas „chlapských pivných hrdinských ság“).
Ako politik prehral, keď začal vracať rany.
Vôbec mu nezávidím. Macek sa opäť raz prejavil ako skvelý stratég.
