...keď som sa o tretej ráno vypotácal z Cafe Thompsen blízko islandského úradu vlády, oslepilo ma slnko, ktoré žiarilo vysoko na oblohe – už od polnoci. Zvláštny pocit: v jednej chvíli tmavý bar, šialene vysoký výskyt blondýniek na dva metre štvorcové - a zrazu takmer poludňajšie slnko. Pri pošte sa mlátili dvaja pubescenti a ulice boli plné chlapov vo veku od 16 do 60 s fľašami vodky, whisky, čohokoľvek, čo malo potrebné percentá na to, aby sa ich majitelia rozbili úplne na kašu. Keď hovorím na kašu, myslím tým úplne na kašu, systémom jeden človek - jedna fľaša. Do dna.Bary v Reykjavíku sú totiž neúnosne drahé a navyše sa v nich platí vstupné. Účelom nočnej prechádzky je preto konzumácia svojej dávky (kúpenej v špeciálnom obchode) priamo na ulici a potom (v prípade, že to stav a orientácia v priestore dovoľuje) posledná dorážka v bare. Tak masívnu konzumáciu tvrdého alkoholu som nevidel na Orave ani v Humennom. Nie, bratia Slováci. Zďaleka sa na týchto típkov v pití nechytáme.