Neviem, aká bola primárna pohnútka autora na zverejnenie biblických citátov. Predpokladám, že ich musel pracne vyhľadať, aby potvrdil svoj odpor. A propos, odpor - v psychológii je známy pomerne častý prvok vyhradzovania sa odporom voči skutočnostiam, dejom, vlastnostiam a tendenciám, ktoré sú subjektu vlastné. Na vysvetlenie laikom - latentný (skrytý) homosexuál sa ožení, založí rodinu a verejne často a rád prezentuje svoj odpor voči homosexualite...
Nezaujíma ma, čo robí môj sused v posteli so svojou manželkou.
Nezaujíma ma, ktoré a komu patriace sliznice uprednostňujete pri pohlavnom styku VY.
Nemá ma to prečo zaujímať - je to súčasť vášho najintímnejšieho súkromia.
Nemám právo komentovať, či VAMI preferovaná sliznica patriaca mužovi či žene je tá JEDINÁ SPRÁVNA a SCHVÁLENÁ Bohom, spoločnosťou, či štátom.
Nie, nezaujíma ma ako a s kým súložíte, kým to poskytuje radosť VÁM aj VÁŠMU partnerovi (partnerom).
Zaujíma ma však, keď máte potrebu v mene akejkoľvek ideológie hovoriť svetu, čo je správne.
Biblia je zdroj, ktorý xenofóbovia často považujú za oprávnený legitimizovať ich odpor voči odlišnému.
Ľudstvo nespočetnekrát zažilo vyhladzovanie odlišností v mene tohto ľudského diela. Je prvým, o ktoré sa opierali mnohé sociálne (národnostné, etnické, náboženské) skupiny pri hľadaní nepriateľa.
Chcem vám pripomenúť dve z tých menej dávnych. Len aby ste nezabudli. Pre xenofóbiu treba čerpať inšpiráciu pravidelne, inak by vás skutočnosť mohla presvedčiť o opaku.
Tým prvým dielom je Malleus Maleficarum (alebo Kladivo na čarodejnice).
Tým druhým je Mein Kampf.
