Počúval som ich pozorne a s úžasom. Pozývali ma na svoje prednášky, nechávali vyplňovať údajne úžasný oxfordský test osobnosti, volali ma spievať na slávu kadekomu a kadečomu, tancovať v kruhu, mručať hlbokým hlasom "óm", aj meniť svoj život jediným precitnutím. Ponúkali mi záchranu a spásu, nepochopil som však nikdy, pred čím.
Potom som si jedného dňa začal všímať ich techniku božského predaja. A zistil, že sa vôbec nelíši od techník predaja svetského, nízkeho a plytkého (telesného, sekulárneho, hrubosvetského...). Riadi sa ňou konieckoncov každý moderný predajca. Spočíva v popísaní neutešenej súčasnosti, detailnom popise budúcich hrôz a napokon, jedinečným riešením v podobe produktu.
Viery.
Produktu.
Počul som tých predajcov budúcej spásy toľko, že som už stratil prehľad o kvalite jednotlivých ponúk.
Neuveril som žiadnemu z nich - ako sa dá uveriť dvadsiatim obchodníkom, z ktorých každý ponúka tú istú prázdnu krabicu s inou nálepkou a tvrdí, že tá jeho je jediná, nespochybniteľná a správna. Takmer každý z božských obchodných zástupcov navyše očiernil v rámci svojej predvádzacej reči všetkých konkurentov. To nie je seriózne. To správny predajca nerobí.
Nekúpil som. Ani od jedného. Zobral som si len prospekty. Aby som si dobre vybral. A nikoho z nich neurazil. Nie z predajcov, ale ich nadriadených...Kto vie, aký majú vplyv...
A tak...
Na poličke vedľa kníh stojí malá ikona patriarchu bez mena, ktorú som si vybral spomedzi stovky iných na blšom trhu v Sofii. Totem zo psej lebky, ktorý som vyhral na ktoromsi potlachu v časoch dávno stratených, ma snáď chráni pred démonmi indiánov. Lávový kameň z Islandu ako ochrana pred trolmi, maska pohanského boha, ktorú babička doniesla v sedemdesiatych rokoch z Kuby, grécke pátričky, ktoré mi venovala krásna Grékyňa na pamiatku večera, ktorého obsah som dávno zabudol...sú tu zastúpení snáď všetci z "veľkej päťky".
Na celý ten sortiment sa z batikovaného plátna pozerá prísny Šiva. S trojzubcom v ruke a kobrou okolo krku. Keď som ho kupoval na trhu v Zurichu, usmiaty Ind mi povedal, že som si vybral dobre - môj Šiva sa usmieva. Len pár centimetrov od českého prekladu Koránu stojí Nový zákon- ani jeden z nich sa nedá prečítať od začiatku do konca...Bardon, Gleick, Grof, Watts, McKenna, Osho, Sri Chinmoi, ďalší a ďalší marketingoví špecialisti, ponúkajúci svoj produkt - a údajne moju poslednú záchranu.
Ani jeden z nich nehovorí hlasom môjho vnútra.
Aj tak ich mám rád. Každý z božských prospektov, či darčekov, ktoré majú prilákať zákazníka, na seba totiž viaže spomienku. Nie na budúcnosť plnú neistoty. Ale na človeka, s ktorým som tú spomienku stvoril. Živú bytosť. Vtedy a tam, tu a teraz.
Pozerám sa na môjho Šivu a pýtam sa ho, či rozmýšľam správne. Neodpovedá, je z látky. Látka nevie rozprávať. Len jeho tvár, ten obraz, ktorý stvoril človek, tak ako akýkoľvek iný obraz Najvyššieho, sa usmieva. Usmejem sa aj ja.
Úsmev stačí.
