„Chlapineplačú.“ – asi najrozšírenejšia volovina, ktorá je, zdá sa, konečne na ústupe.Som ochotný veriť, že nejedna generácia slovenských mužov bola poznačená a frustrovaná„týmto múdrym odkazom otcov“. Chlapi totiž plačú. Či do očí, alebo dnu, plačú.A plakať do očí bolí menej a kratšie... „Nebuď baba“ je len hlúpejšouvariáciou na tú istú tému, ktorej dôsledkom je základ postoja k „babám“ ako k niekomuslabému, neschopnému, menejcennému. „Nebuď baba“ totiž obsahuje správu „Nebuďslabý (citlivý, vnímavý, prežívajúci)“. Výsledkom je potláčanie emócií akoniečoho zlého, povýšenecký pohľad na druhé pohlavie a pocit „ja som lepší,lebo nie som ako baba“. Základ patriarchátu, základ sexizmu, základ negatívnehostereotypu. Základ položený na volovine. Koľko ich len je...
Predsudkyoblečené do hesiel a správ, uložených hlboko v podvedomí.Nebezpečenstvo, že ich použijeme my sami vo chvíľach, ktoré budú kopírovaťnaše vlastné zážitky. Odovzdanie ďalším poslom v podobe našich vlastnýchdetí. Ďalší stereotyp, ďalšia volovina ako odkaz budúcim generáciám. „Prázdnabedňa lepšie pobaví“, „Kto nekradne, okráda svoju rodinu“, „Prestaň cigániť!“ –alebo snáď ešte horšie: „Keď budeš zlý/-á dáme Ťa cigánom!“, „Si lakomý ako Žid!“,„Nechutia ti halušky? Ty si snáď Maďar!“ – koľko predsudkov a zárodkov strachu,averzie až nenávisti je v týchto múdrostiach otcov...A ako ťažké je ubrániťsa ich skrytým aj otvoreným (v zásade však) negatívnym posolstvám...
Skúšam totakmer každý deň.
Sebareflexiou,podrobením vlastných rodičov tvrdej kritike rozumu a potom – nemilosrdným používanímrozumu a potláčaním automatizmov, ktoré nám samé ponúkajú odpovede v štandardnýchsituáciách..
Jednoducho prelomiťbludný kruh volovín a sprostostí našich otcov a otcov ich otcov.
Popremýšľaťnad odpoveďou skôr, než ju vyslovíme. Možno prídeme na celkom zaujímavé veci.
