Pred očami sa mi odohrával „sales pitch“ – získavanie zákazníka na jedinečný finančný produkt, spojený s odôvodňovaním toho „jediného správneho rozhodnutia“. Kamarát s poisťovákom s jednoducho rozprávali o smrti, mrzačení a biede.
Chlad a rozvaha, s ktorou preberali alternatívy smrti a jej dopad na existenciu a finančné zabezpečenie pozostalých, ma napĺňali hrôzou. Frázy, ktoré tento obchodník s dažďom používal, boli nacvičenými veršíkmi z príručky mladých, úspešných, voňavých a priebojných, s ťahom na bránku a synergickým efektom podkutých, budúcich minútových topmanažérov. Nervóznou rukou kreslil na servítku sliepku, vajíčka a ohradu finančnej zábezpeky, ktorá jediná uchráni sliepku (teda sporiteľovu manželku) a vajíčka (teda deti, majetok hmotný i duchovný) pred „bojiskom tam vonku“...Metafory, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Gibran... Hlboké a zároveň tak jednoduché...
Na chvíľu sa ma zmocnil závrat, podobný prvému pocitu v krajine pokrivených zrkadiel, ktorú mi kedysi pred dávnymi vekmi ukázal jeden malý kúsok papierika pod jazykom.
Započúval som sa hlbšie. Vertigo sa prehlbovalo, krajina pokrivených zrkadiel sa rozprestierala všade okolo, z každého rohu na mňa cerila zuby príšera životnej udalosti, krízy, straty zamestnania, invalidity a dvadsiatichdeviatich spôsobov smrti zavinením vlastným i cudzím. Pokúsil som sa vykríknuť. Sliepka zo servítky ma však hypnotizovala hlbokými slepačími očami. A do jej paralyzujúceho pohľadu ku mne z veľkej diaľky prenikali slová múdrosti: „To, čo je okolo, je bojisko...Keď chceš ochrániť svoju rodinu a poskytnúť jej bezpečnú ohradu, toto je určite ten najlepší spôsob....len zaplať....zaplať....zaaaaaplaaaaať......“
Nepamätám sa už celkom dobre, ako sa mi podarilo uniknúť. Viem len, že som sa zrazu ocitol na okraji Obchodnej. Baby, nad ktorými som ešte pred hodinou spoločne s každým druhým chlapom slintal, mali v tvárach zvláštny výraz...
Akoby...akoby mi chceli ublížiť...A tie koľaje...čo ak náhodou neriadená električka, ktorej vodič si práve potreboval zavolať...(dobre, električky po Obchodnej práve teraz nejazdia, no ale ČO AK...?)
Posledné dni sa cítim zvláštne. Snívajú sa mi sny o sliepkach, ktoré na mňa útočia killer-vajciami. Snažím sa im uniknúť, ale narážam na ohradu, ktorá ma nepúšťa ďalej...Sliepky sa s vražednými úmyslami blížia a keď ma majú na dosah, budím sa spotený a vystrašený.
Včera som si vypýtal poisťovákove číslo. Pre istotu mu zavolám.
Veď čo ak?
