Keď minulý rok vydali vo vydavateľstve i527.net kriminovinku Ohnivá búrka od Nancy Mehl, tak som sa rozhodla vyskúšať práve krimi. Som milovníčkou historických románov, ale vždy sa rada prečítam nejakú dobrú a overenú krimi knihu. Taktiež som premýšľala, ako sa dá "cleanbooks" napísať v krimi verzii a hlavne aby bola zaujímavá. A dá sa. Nancy toto zvládla veľmi dobre. Keďže toto bola druhá časť, tak som si najprv prečítala prvú knihu z tejto série. Už po prečítaní prvej knihy Sedem slonov som zostala naozaj unesená. Fascinovaná tým, aký dobrý príbeh to bol. Úplne ma pohltil.
Nikdy nezabudnem, že bola v noci búrka, bolo mi treba spať a ja som musela do neskorej noci čítať, lebo sa mi nedalo odtrhnúť od deja. A aj som sa bála. Manžel nebol doma, ja som bola sama, boli to naozaj dokonalé podmienky na takúto knihu. No vtedy mi do smiechu nebolo. Inak to nebolo ani pri druhej časti Ohnivá búrka, kedy som si povedala, že túto časť nebudem čítať, keď budem sama.
Stretla som sa v nich s Kaely Quinovou, behaviorálnou analytičkou, ktorá pri zostavovaní profilu páchateľa používala veľmi zvláštnu metódu, v ktorej bola veľmi dobrá, ale pre ňu ako osobu bola aj dosť nebezpečná. Po prečítaní oboch kníh som zostala unesená. Nastal u mňa "wau efekt", kedy som si povedala: "Ako mám teraz vydržať ďalší rok na posledný diel?".
Okrem napínavého deja je text popretkávaný rôznymi zaujímavými myšlienkami o Bohu a živote s ním. Toto ma naozaj veľmi prekvapilo a veľa myšlienok som si aj zapísala.
Taktiež pri príbehoch od Nancy Mehl musí čitateľ žiť spolu s príbehom. Dokonca až tak, že sa z neho stáva profilér a na základe prečítaného si chce obraz páchateľa vytvoriť sám. Aj keď som sa snažila, nepodarilo sa mi to úplne. Neznamená to, žeby sa autorka nejako v príbehu mýlila. Naopak, keď som si aj spätne čítala niektoré veci, tak do seba krásne zapadli ako nejaké dieliky puzzle.
Stáva sa mi pri niektorých krimi príbehoch, že páchateľ je človek, ktorý je len tak spomenutý do deja, že si ho ani niekedy nevšimnete. Pri Nancy to tak nie je. Páchateľ je veľmi dobre premyslený, nie je do deja zahrnutý len tak, aby tam bol, ale je naozaj veľká súčasť príbehu, ktorá na seba plynule nadväzuje. V tomto sa mi autorka naozaj páči, že príbeh nezahlcuje príliš veľkým množstvom postáv, kedy sa v deji strácate a potom nemáte šancu premýšľať nad tým, kto vlastne je ten "zlý"?
Inak to nebolo ani vo poslednej časti s názvom Slepá ulička.
Slepá ulička je krimi príbeh, ktorý je vyvrcholením celej série o agentke Kaely Quinnovej. Už v prvých dvoch častiach sa dozvedáme bližšie o Kaely, že ona je dcérou sériového vraha a nedokáže sa s tým vyrovnať. V tejto poslednej časti sa dozvedáme o jej otcovi oveľa viac. Dokonca to je prekvapením nie len pre samotnú hlavnú hrdinku, ale aj pre čitateľa.
Posledná časť je tak ako dielik, ktorý vám v celom príbehu chýba a vy sa konečne dozviete, ako to vlastne naozaj bolo a prečo to tak bolo.
Kaely je človek, ktorý utrpel v detstve hlboké zranenie, ktoré ju celý život naďalej prenasleduje. Veľmi jej pomáha viera v Boha, ktorý ju vedie na správnu cestu, ale niekedy to na jej zranenia nestačí. Boh však môže vystupovať aj v podobe lekára. Veď práve preto tí lekári sú tu, aby nám pomohli. Kaely si žiaľ pomôcť inak nedá.
"Boh upokojí každú moju potrebu, Noah," vyhlásila. "V psychiatrov neverím."
"Nuž, ak ťa tak dokonale uspokojuje, prečo chodíš so svojimi fyzickými problémami k lekárovi? Možno by si to nemala robiť."
Avšak, keď sa dozvedá pravdu o jej otcovi, tak niečo sa v nej zlomí.
"Musíš to spraviť, Kaely. Inú možnosť nemáš. Už je najvyšší čas. Boh chce, aby si tým prešla. Bojíš sa, že požiadať o pomoc iného človeka by znamenalo priznať, že nedôveruješ Bohu, ale mýliš sa. Požiadaj ho, aby ťa priviedol k správnemu človeku. Určite to tak urobí."
Nerobíme to častokrát aj my? Bojíme sa požiadať o pomoc niekoho iného, lebo by to v nás vyvolalo pocit slabosti? Nie len voči Bohu, ale aj sebe samého? Nemôžeme sa celý život trápiť nad niečím, keď možno máme nádej žiť lepší a zmysluplnejší život, ktorý nám Boh daroval. Preto by sme mali využiť prostriedky, ktoré sú nám ponúknuté.
"Doktorka Engleová ju presvedčila, že úplne uzdravenie dosiahne len vtedy, ak sa postaví zdroju svojej bolesti."
Postaví sa Kaely zdroju jej bolesti? Zistí, čo to je?
"Sú veci, ktoré nedokážeme napraviť sami, nech by sme sa akokoľvek snažili." Spustila nohy na zem a predklonila sa v kresle. "Pripadáte mi ako človek, ktorý sa snaží nájsť riešenie na všetko. A keď sa vám to nedarí, premôže vás zúfalstvo."
Okrem hlavnej dejovej línie sa v tejto trilógii sa dozvedáme aj o iných veciach, ktoré sa nás môžu dotknúť samotných a presvedčiť nás o niečom, čo sme si nikdy nevedeli alebo nechceli pripustiť. A o tomto kvalitné knihy sú, nezameriavajú sa len na prerozprávanie nejakého príbehu, ale nás čitateľa učia a dovolia nám spoznávať nie len to dobré okolo nás, ale aj samotného Boha v inom svetle, ako nám bolo niekedy predkladané.
"My nie sme jeho sudcovia", vysvetlil jej pastor. "Našou úlohou je milovať. Ak Kristus miluje svet, potom by sme ho mali milovať tiež. A jeho súčasťou je aj váš otec."
A ak ste došli až k týmto riadkom, tak si myslím, že si trilógiu od Nancy Mehl užijete rovnako ako ja.
Vaša Marika ❤️
