Vari je slovenská pracovná sila tak neschopná, aby si nevedela nájsť prácu v podnikoch na Slovensku sama (ak čisto náhodou zlyhá podpora nezamestnaných prostredníctvom Ústredia práce, ktorému som venoval môj predchádzajúci blog :) ) ? Je pravdou, že práca sa dnes hľadá pomerne ťažko, ale myslím si, že ľudia nie sú odkázaní na „pomoc" nejakých pracovných agentúr.
Túto „pomoc" totiž pracovné agentúry poskytujú za veľmi nevýhodných podmienok, ktoré si zúfalý človek bez práce často krát ani neuvedomuje.
Dnes už bežnou praxou je vytvorenie symbiózy potenciálnych zamestnávateľov (vo väčšine prípadov ide o veľké podniky) a náborových pracovných agentúr, ktorá prináša prospech obidvom. Zamestnávateľ s vedomím, že aktuálna situácia vytvorená Zákonníkom práce a Zákonom o (medvedích) službách zamestnanosti mu to dovoľuje, ponúka prácu v právnom režime dohody o vykonávaní práce mimo pracovného pomeru - to znamená dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov.
Z toho, že medzi zamestnávateľom a zamestnancom nevznikne klasicky pracovnoprávny vzťah, vyplýva niekoľko zásadných faktov - zamestnávateľ platí nižšie odvody a keďže ide o dohodu uzatvorenú v rozsahu na maximálne 350 odpracovaných hodín v kalendárnom roku, odpadávajú mu prípadné náklady na odstupné, odchodné alebo prípadný mzdový nárast súvisiaci s profesionálnym rastom pracovníka. O samotnej výške odmeny za vykonanú prácu pre zamestnanca v tomto prípade radšej ani nepíšem.
V momente, ak zamestnávateľ po ukončení dohody o vykonaní práce stále potrebuje pracovnú silu, obracia sa na spomínané agentúry. Agentúra sa na základe Zákona o službách zamestnanosti dohodne so zamestnávateľom na odmene, za sprostredkovanú pracovnú silu, ktorá sa samozrejme odpočítava z ohodnotenia zamestnanca. Tým pádom zamestnanec svojou prácou napĺňa pažravú agentúrnu pokladnicu istým percentom zo svojej už tak mizernej mzdy, pričom nemá žiadnu istotu trvalej práce, od ktorej je tak závislý. Táto agentúra ho vyciciava bez toho, aby mu následne nejakým spôsobom pomáhala. Táto možnosť je pre zamestnávateľa výhodná aj preto, že kým v prípade klasického pracovného pomeru by mal pri prepustení zamestnanca veľké náklady a ďalšie legislatívne povinnosti, ktoré by aspoň z časti zmiernili následky prepustenia z práce, v tomto prípade mu tieto povinnosti odpadávajú, pretože zamestnanec nie je vo vzťahu s ním ale s pracovnou agentúrou, ktorá tieto povinnosti nemá.
Výsledkom tejto spolupráce zamestnávateľov a pracovných agentúr, ktorá nie je na prospech nikomu inému, je armáda nádenníkov, ktorí okrem toho že napĺňajú štátnu kasu a vytvárajú zisk firmám, živia navyše aj tieto nepotrebné a neproduktívne agentúry sprostredkujúce prácu za úhradu, bez toho, aby mali istotu trvalého zamestnania, bez toho, aby mali nádej na akýkoľvek profesionálny rast. Z ľudskej pracovnej sily sa žiaľ stáva obchodný artikel a z ľudí tovar na trhu práce.
