Patrím medzi tú nekultúrnu časť nášho národa, ktorá občas svoj sviatočný nedeľný obed trávi pred televízorom. Okrem toho, že je to neslušné, namáhavé na chrbticu a jedlo Vám vždy vychladne, diváci nedeľných politických diskusií navyše dobrovoľne hazardujú so svojím duševným zdravím a vlastným životom. Nechtiac som sa takémuto riziku vystavil dnes 21. decembra 2008 po 13. hodine, sledovaním televízie Markíza.
Viem veľmi dobre, že o takomto čase sa vysiela politická relácia Na telo. Dnes som bol ale v tom, že Na telo nebude, keďže idú Vianoce. Dojedol som polievku, v tanieri si nesiem do izby hlavné jedlo, vyprážaného kapra so zemiakovým pyré, vyzerá to chutne. Sadnem do kresla, položím tanier na sklenený stolík, chytím diaľkový ovládač a po niekoľkých dňoch si zapnem tú diabolskú skrinku. Spustí sa mi Markíza a na moje prekvapenie vidím vyfintenú Zlaticu. Poteším sa, nie že by som ju obľuboval, podľa mňa nie je dosť trefná a naši politici by si zaslúžili drsnejšie otázky na telo, bez možnosti hovoriť dookola svoje talafatky. Dôkazom toho, že sa to dá aj na profesionálnej úrovni je napr. relácia Hard talk na BBC World s moderátorom Stephenom Sackurom. Chápem, sme na Slovensku takže sa s tým musím zmieriť. Na druhej strane musím povedať, že radšej sa budem pozerať na Puškárovú, ako počúvať nepodarené vtipy od Krajcera, ktorý nadobudol mylný pocit, že je guru v moderovaní politických relácii. Za posledné roky sa dosť pokazil. No, aby som sa vrátil k téme, tešil som sa na mená politikov, ktorí boli pozvaní do vianočnej epizódy. Zatiaľ zahryznem do podkovičky z kapra.
Na mojej obrazovke sa zrazu objaví hlava Fica. Nemôžem tomu uveriť, v mojej izbe mám tú česť vidieť najpopulárnejšieho slovenského politika. Náš múdry národ nikdy neveril nikomu viac ako jemu, okrem Mečiara a Husáka. Chytím ovládač, hlasitosť dám na plné pecky a prispôsobím formát obrazovky, lebo celá jeho múdra hlava sa mi do televízora nezmestí. A sakra, hneď som si zamastil ovládač. Ale to je jedno. Ukážte aj jeho oponenta, s ktorým si to rozdá, v duchu sa teším. Aha, je tam sám. Asi sa oponent zľakol múdrosti a argumentov, ktorými pán premiér každého obstreluje ako z kalašnikova ra-ta-ta-ta-ta-ta-ta-ta. To je kadencia. Alebo možno dostal nádchu. Hm, ale aj telefonické hlasovanie im nefunguje. Ticho! Už niečo hovorí. Vyvetľuje prečo neverí telefonickému hlasovaniu. Hlasovanie je podľa neho zmanipulované. Aha, aha. Teraz si moc nepotešil svojich sympatizantov. Mňa nemusel, ja mám dva mesiace pokazený mobil a som šťastný. Nesmiem zabudnúť na obed, dám si poriadne sústo do úst. Poznáte to, keď jete kapra, musíte vypnúť všetky nepotrebné zmysly a jazykom prehadzovať sústo v ústach a skúšať, či tam nemáte kostičku. Vyzerám vtedy ako by som rozmýšľal a práve ma niečo jedinečné a neopakovateľné napadlo. Nie, to som len zacítil tú mrchu ako mi pichá do ďasna. Teraz buďte všetci ticho, už ju budem mať! V tom doktor Fico zhuláka, že ho štvrtýkrát prerušujem. Od ľaku sklapnem ústa a... Našťastie som neprehltol. Ale z kapra mám v ústach len nejakú kašu a rýchlo sa snažím prstami vybrať tú kosť. Mám to všade na perách, prstoch. Znie to nechutne, viem. A verte, že v skutočnosti to vyzeralo ešte nechutnejšie. Dostávam sa do obrazu. Pán premiér napomínal moderátorku, nie mňa. Čo len štvrtýkrát? Vravel som, že je čajová. Ja by som ho ani k slovu nepustil! Musím ubrať zvuk, lebo ešte raz a sa tu udusím. Sakra, teraz mám na ovládači aj kúsky ryby. Emočne sa ukľudním a snažím sa zachytiť všetky myšlienky, ktorými ma premiér obdarúva. Hovorí o kríze. Vraj bude ťažko. Pozerám sa na mŕtveho kapra, ktorého mám na tanieri. Predstava, že toto môže byť môj posledný kapor v blahobyte ma núti jesť pomaly a s pokorou. To si ma moc nepotešil a s ťažkosťami prehĺtam pyré. Ale vláda sa o mňa postará a na oplátku naleje viac miliárd do verejných projektov. Ako prežúvam a sústredím sa na kosti, neviem rozoznať v tej chvíli či je to dobrá správa alebo zlá, ale znie to vierohodne. Opäť sa mi vracia úsmev na tvári a pyré mi kĺže hrdlom do žalúdka jedna radosť. Hovorí sa o mecenášoch Smeru. Robo tak toto nevysvetlíš! Pán premiér sa nadychuje, pery sa mu rozťahujú do úsmevu. Takto nejako by vyzerala Monalíza, keby bola chlapom. Argumentuje asi na spôsob: Ak by štátnu zákazku dostala moja mnaželka, tak má byť potrestaná len preto, že sme sa pred dvadsiatimi rokmi stretli nadrbaní na diske? Je to nepriestrelný argument, podľa ktorého od roku 2006 na Slovensku nemôže byť žiadny klientelizmu. Dobre to má vymyslené. S takým zlepšovákom sa mohol pochváliť už pred voľbami. Robo chcelo by to ale aj niečo, čím by si odrovnal všetkých neprajníkov, vieš niečo také osvietené. Také len ty vieš. "Viete kto najviac zarobil na krvi vo vojne v Iraku?", pýta sa pán premiér. Ja neviem, len prosím nepovedz rybárov, lebo to v momente vyvrátim. "Vícepremiér Dick Cheney a jeho firmy". Wau! Toto je posledný článok pre voličov Smeru, ktorý im chýbal do mozaiky, prečo kradnutie a prelievanie verejných financií do rúk súkromníkov na Slovensku je v poriadku. Zrevem, to je ono! Zvyšky ryby sa rozprsknú na všetky strany, ušlo sa aj Robovi na obrazovke. Prepáč. V eufórii sa hádžem na chrbát, v tom zacítim niečo ako malú kosť pri mojich hlasivkách, rýchlo sa nahnem dopredu, spúšťa sa dáviaci reflex, ale zastavím to. Vykašliavam kapra z úst, stále tam niečo cítim, v strese sa snažím vypnúť zvuk. Zvyšky nestrávenej stravy mi padajú na esteticky rozloženú zemiakovú kašu. Som celý červený, lapám po dychu a snažím sa zorientovať. Žijem, som doma a mojim premiérom je naozaj JUDr. Róbert Fico. Škoda.
Myslím na všetkých ktorým sa urobilo pri sledovaní relácie nevoľno ako mne. Táto predstava ma povzbudila, poupratoval som po sebe a išiel som si dať na obed suchý rožok. Verím, že časom nás bude napínať viacerých. Zatiaľ je nás menšina, viem. Ale raz to príde a potom budú blvať aj tí, čo sa teraz smejú.
