V tesnom závese Procházka, dlho, dlho nič, Kiska, s odstupom Hrušovský a na poslednom mieste Čarnogurský. Takto vyzerá môj prvotný rebríček, reprezentujúci moje súčasné preferencie kandidátov v 1. kole volieb. Podstatnejšie však pre mňa je, že už viem, koho budem voliť v 2. kole. Kohokoľvek z uvedenej pätice.
Píše sa jar roku 2016. Občania znechutení politikou na protest odignorovali parlamentné voľby. Volebná účasť dosiahla necelých 20%, pričom Smer-SD získal 80% všetkých hlasov. Prezident Slovenskej republiky sa po tomto fiasku prihovára k občanom. Róbert Fico začína svoj prezidentský prejav so slzami v očiach a zármutkom v hlase týmito slovami: "Vážení občania, vysvedčenie, ktoré ste nám politikom vystavili, mi otvorilo oči. Rozhodol som sa, že nepoverím víťaza volieb zostavením novej vlády, rozpustím parlament a zložím prezidentskú funkciu. Ale ešte pred tým umožním zostavenie vlády odborníkov, ktorá pripraví novú Ústavu, volebný zákon a umožní vytvoriť nový, spravodlivý politický systém podľa požiadaviek občanov..."
Všetky otázky, pochybnosti a obvinenia voči Ivanovi Gašparovičovi, v súvislosti s tragickým úmrtím jeho známeho, horára Michala Bobáka, boli dôveryhodne vyvrátené. Písal to aj nejaký ambiciózny stážista pôsobiaci na Úrade vlády, v blogu Róberta Fica, takže určite je to tak. Po mesiaci trvania tejto kauzy sa nám pomaly rozjasnieva. No predsa mi v hlave zostala ešte jedna otázka nezodpovedaná.
Pýtali sme sa v štvrtok 17. januára, spoločne s Marianom Greksom, pred prezidentským palácom. Jiří Kodet v roli pána Krausa by možno teraz povedal, že tým... dáva rok, maximálne dva.
...alebo neobedujte pri politických diskusiách.
Žiaľ Slovensko nemá kvalitných pesničkárov ako napríklad naši bratia Česi. Preto som si dovolil od Jarka Nohavicu, skvelého to pesničkára, prebrať a trochu prerobiť text jednej z jeho najvydarenejších pesničiek Pane prezidente. Nehľadajte v tom žiadny umelecký zážitok, tobôž nie poéziu, len som mal chuť vyjadriť poctu nášmu pánovi prezidentovi.
