Na úvod spomínaný fragment. Ako som avizoval, obsahovo ide o bezvýznamný výňatok z jedného rokovania Národnej rady SR, ktorý nás ale priamo vnorí do už značne roztočeného kolotoča udalostí, ktoré sa udiali ku koncu roku 1996. Len v skratke pripomeniem, že poslanec za HZDS František Gaulieder, ktorého meno dovtedy takmer nikto nepoznal, pretože išlo o nie veľmi angažovaného poslanca, ktorý dlhý čas len slepo ťahal voz, na ktorom sedelo zohraté duo pohoničov, Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič, sa v novembri 1996 rozhodol opustiť klub HZDS. Na to bol vylúčený z hnutia. V tomto okamihu prichádza na scénu hlavná hviezda, štátnik, národovec, komunista, kresťan, brat otca vlasti, pretekár a v neposlednom rade vtedajší predseda parlamentu Ivan Gašparovič. Gaulieder vedel, že všetci kandidáti na poslanca za HZDS sa v minulosti bianko poukazom zaviazali k imperatívnemu mandátu poslanca, čo znamenalo, že ak niekto opustí HZDS, musí sa vzdať mandátu a ak tak neučiní, spraví to samotné hnutie za poslanca. Preto Gaulieder Gašparovičovi vizionársky dopredu listom oznámil, že sa neplánuje vzdať mandátu a ak Gašparovičovi aj bude doručený list v jeho mene, s vyhlásením, že sa mandátu vzdáva, tak prehlasuje, že nejde o jeho vôľu. Gašparovičovi následne bolo doručené údajné vyhlásenie Gauliedera o tom, že sa mandátu vzdáva. Napriek vystúpeniu Gauliedera v parlamente, kde zopakoval, že sa nevzdáva mandátu, NR SR pod taktovkou Ivana Gašparoviča a vďaka vládnej väčšine 4. decembra 1996 vzala na vedomie vzdanie sa mandátu Gauliedera. Tým definitívne prestal byť poslancom NR SR a HZDS si mohla za neho dosadiť ďalšiu cvičenú opičku, ktorá navyše akútne potrebovala a následne aj patrične využila poslaneckú imunitu. O pár dní, lepšie povedané o pár hodín neskôr sa stala menšia nehoda s ktorou sa Gašparovič nemotorne snažil vysporiadať. Nech sa páči, pričuchnite si...
"Tretí deň rokovania 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 6. decembra 1996 s ukončením rokovania 7. decembra 1996
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 21. schôdze rozpravou, ktorú sme začali včera. Chcem vám povedať, že do rozpravy mám ešte prihlásených 23 pánov poslancov a poslankýň. Ako prvý dnes v rozprave vystúpi pán poslanec Baránik. Nech sa páči, pán poslanec.
Medzitým sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Polka.
Poslanec L. Polka:
Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dnes ráno o 0.15 hodine došlo v Galante vo vchode domu Františka Gauliedera k výbuchu neznámej trhaviny. Výbuch spustil signalizačné zariadenie a na miesto činu sa dostavila v priebehu niekoľkých minút polícia. Došlo k poškodeniu vchodových dverí, dvoch okien, obkladov a ďalších vecí na vnútornom zariadení rodinného domu v celkovej predbežnej škode asi 50 tisíc Sk. Momentálne na mieste činu pracuje skupina policajtov a expertov, ktorí pátrajú po páchateľovi a ktorí zabezpečujú miesto činu v ešte ďalšom rozsahu. Chcel by som, vážené kolegyne, kolegovia, v mene klubu poslancov HZDS i vo svojom mene...
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, ale mali by sme rokovať o niečom inom.
Poslanec L. Polka:
Môžem dokončiť jednu vetu?... vo svojom mene vyjadriť hlboké ľudské pohoršenie a odsúdenie sprostého kriminálneho činu, ktorý je zločinom proti elementárnym pravidlám ľudského správania. Ubezpečujem vás, že ako poslanec a člen výboru pre obranu a bezpečnosť i všetci kolegovia z výboru pre obranu a bezpečnosť vynaložíme všetko úsilie, aby sa čo najskôr objektívne odhalil tento trestný čin, aby bol páchateľ postavený pred súd.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Ďakujem. Pán predseda, chcem sa vyjadriť k tej istej udalosti. Myslím si, že je to...
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ale, pán poslanec, nemali by ste... (Hlasy v sále.)
Poslanec J. Čarnogurský:
Mám procedurálny návrh.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
... keď hovoril pán poslanec Polka, nech sa páči, aj vy. Neviem, prečo stále kričíte.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, mám procedurálny návrh. Navrhujem, aby sme dnes o 11.00 hodine prerušili debatu o rozpočte a zaradili na program rokovania tejto schôdze Národnej rady debatu práve o výbuchu bomby pred domom nášho kolegu Františka Gauliedera, aby sme si predvolali na toto rokovanie prezidenta Policajného zboru, aby nám podal informáciu. Navrhujem, aby sme o tomto ihneď hlasovali.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Páni poslanci, rozpočet je veľmi vážna vec. Povedal som, koľko je prihlásených. Samozrejme, že dám o tom hlasovať, ale ak s tým budeme súhlasiť, mám návrh, aby sme rokovali cez obedňajšiu prestávku - keď už. (Šum v rokovacej sále.)..."
Áno, štátnický prejav a stoický kľud nenecháva nikoho na pochybách, že išlo o slová Ivana Gašparoviča. Ťažko teraz posúdiť, či pokoj vo vystupovaní Gašparoviča a nezáujem o informácie týkajúce sa bývalého poslanca, ktorého len pred dvomi dňami za pomoci kumpánov nechal vyhodiť z parlamentu a ktorému teraz niekto nechal vyhodiť aj dvere od domu do vzduchu, bol zapríčinený úprimnou snahou prerokovať bod rokovania schôdze, alebo usúdil, že z úst policajného prezidenta sa nedozvie nič nové o nočnom výbuchu, čo by už on sám nevedel. Taktiež sa už asi nedozvieme, či Ladislavom Polkom (toho času poslanec za HZDS, o mesiac sa stal štátnym tajomníkom ministerstva vnútra) prejavená ľútosť nad incidentom a snaha o dôkladné vyšetrenie prípadu bola úprimná, alebo išlo len o nechutný prejav absolútnej moci a neľudskosti celého poslaneckého klubu HZDS, ktorý priamo pred očami svojho kolegu ho zbavil mandátu, aby karavána mohla ísť ďalej. Každopádne asi nemusím vysvetlovať, že skutočného páchateľa a objednávateľa tohto zločinu, nikdy nevypátrali.
Ale veď čo, nálože vybuchujú aj teraz, i keď možno v menšej intenzite, 50-tisícová škoda na dome bývalého poslanca určite nezruinovala a išlo o bývalého podporovateľa mečiarizmu. To si v súčasnosti možno v duchu povie väčšina z nás. To, že Gauliederov mladší syn mal pri výbuchu utrpieť psychickú traumu a že "oni" sa mali vyhrážať aj ďalším členom jeho rodiny a napokon, že po tejto bombovej výstrahe sa už v danom volebnom období žiadny poslanec HZDS neodvážil opustiť poslanecký klub, je len taký detail. Ale prečo to všetko pripomínam?
Pretože v tomto prípade došlo zo strany NR SR k porušeniu ústavy SR, čo skonštatoval v júli 1997 samotný Ústavný súd. Ale veď predsa takých výrokov Ústavného súdu bolo niekoľko aj počas iných vlád, tak prečo sa vracať k tak starej kauze? Pretože všetko sa udialo pod taktovkou Ivana Gašparoviča ako predsedu NR SR. Navyše Gašparovič bol v tom čase podpredsedom HZDS a veľmi dobre vedel, že Gaulieder nesúhlasil so zbavením svojho mandátu. Taktiež vedel, že i samotné HZDS konalo v rozpore s ústavou, ktorá zakazovala a naďalej zakazuje imperatívny mandát poslanca, pretože poslanec má konať slobodne a bez príkazov (áno, aj prenájom časti poslancov Smeru Ficom pre súčasnú opozíciu napĺňa znaky imperatívneho mandátu, ale koho by to na Slovensku trápilo). Čo ale najviac vystihuje obludnosť konania HZDS a NR SR na čele s Ivanom Gašparovičom v tejto veci je ich postup po rozhodnutí Ústavného súdu, ktorý vydal nález, že nápravu, t. j. obnovenie mandátu poslanca Gauliedera, musí vykonať samotná NR SR. Vtedajší koaliční poslanci na čele s predsedom NR SR Ivanom Gašparovičom vytrvalo ignorovali tento nález ústavného súdu a napokon v hlasovaní zamietli návrat Gauliedera. Pod všetkými popísanými krokmi, ktoré boli v rozpore s ústavou a ktoré porušili práva občana SR, nájdete podpis alebo stopu Ivana Gašparoviča.
No a ako to vlastne celé nakoniec skončilo? Gaulieder vyhral spor na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, vysúdil odškodné, ktoré možno označiť za odrobinky v porovnaní so sumami, ktoré vysúdili hraboše a iné hlodavce na Slovensku v sporoch so slovenskými médiami. Samozrejme všetky náhrady a trovy konania zaplatil za Ivana Gašparoviča a jeho kumpánov štát, teda občania SR. Taktiež hanbu a medzinárodné konzekvencie znášal namiesto konkrétnych jednotlivcov, ktorí sa v rámci kolektívnych orgánov podieľali na porušovaní najvyššieho zákona, samotný štát, teda my občania. No a za odmenu sme my občania zvolili za hlavu štátu Ivana Gašparoviča. Dvakrát po sebe.
Tak čo, ako vám voňal závan z minulosti? Prišlo vám nevoľno, alebo už ste si na ten pach zvykli? A aký z tohto všetkého plynie záver a odkaz do budúcnosti? Ivanovi Gašparovičovi, tak ako v minulosti aj teraz bude jedno, či Ústavný súd skonštatuje porušenie práv občana SR, pána Jozefa Čentéša, alebo skonštatuje nesúlad jeho postupu s ústavou pri nevymenovaní zvoleného kandidáta za generálneho prokurátora. Vie veľmi dobre, že mu žiadna ujma nehrozí a ak aj Čentéš o niekoľko rokov vyhrá súd v Štrasburgu, on si už bude užívať svoj prezidentský dôchodok a za jeho ďalšie prípadné napáchané zlo a činy v rozpore s ústavou zaplatia opäť len občania SR.
