V piatok sme navstivili lekara, ktory nasim starsim dvom detom vpichol styri extra prevencne injekcie, ktore musia mat deti, ked chcu nastupit do americkeho edukacneho systemu. Nebolo to take zle ako som si myslel, Dakota zvladla odber krvy bez jedinej slzy, len sa chcela na to pozerat, ale neskor, ked jej sestricky pichli styri injekcie za 3 sekundy, tak to nezvladla a rozplakala sa. Ale aspon ma obijmala, takze ja som si to uzil:) Potom som na cely proces cakal s Izim, ktory si viac poplakal pred samotnym zakrokom ako pocas neho a potom, ale to je nas Izi. Takze po odchode od lekara sme museli navstivit vsetky okolite obchody s hrackami, aby si nase dve male obete americkeho ockovacieho systemu mohli vynahradit svoje vyronene slzy. V sobotu sme s Chadom poculi o dalsom cerstvo zrazenom jelenovi, a tak sme so zborovym autom pre neho zbehli. (Zasobujeme sa na zimu.)
A v nedelu to prislo - velke zmeny bodka eSKa. Brenna dostala slovo od Boha a povolala nas zbor do 21 dni spolocnych modlitieb a postov. Po bohosluzbe mi povedala, ze do Oglaly nepojde, lebo chce byt v zbore a kazde rano o siedmej na hodinu otvorit miestnost a kazdy vecer o siedmej na hodinu otvorit miestnost, aby sa ludia z komunity mohli dojst modlit. No to je uplne krasne, ale sami viete, ze ked mate nejake plany a ratate s nimi a zrazu sa plany zmenia, tak aj ked su inspirovane Bohom, tak su pre nas pozemstanov tazko stravitelne. A tak som to celu nedelu predychaval a rozhodoval som sa, ci mam ist do Oglaly sam s Kristin, alebo mam pockat a ist o mesiac aj s Brennou. Tyzden pred tym som dal Bohu slub, ze sa budem postit dva krat do tyzdna - utorok a stvrtok a zrazu Brenna dojde s ideou 21 dni. Nevedel som, co mam robit, mam dodrziavat svoju zmluvu s Bohom, alebo mam ist vo vizii, ktoru dostala ona pre zbor? V nedelu sa mi parilo z hlavy ako som nad tymito dvoma vecami rozmyslal. Nakoniec sme do Oglaly nesli a co sa tyka postu, tak som zostal na nasej dohode s Bohom. Ale inu vec som obetoval, ktora ma pre mna este vacsiu cenu ako kvalitne papanicko a to je spanok. Takze kazde rano vstavam o siedmej a idem sa modlit do zborovej budovy. Kazdy, kto ma pozna vie, ze to je zazrak. Barca je samozrejme lepsia a posti sa 21 dni v vkuse a chodi este o hodinku skorej, aby mala aj svoje stisenie, ale kazdy kto pozna Barcu vie, ze ona je proste lepsia ako ja:) Skoro vo vsetkom:) Skoro.
V pondelok rano som nabehol s Izraelom do skoly a po emotivnom luceni som ho nechal s anglicky hovoriacou ucitelkou a asi desiatimi detmi, ktore sice rozpravali po anglicky, ale nic som im nerozumel. Ked sa po obede vratil domov, hovoril Barce, ze ma taku super ucitelku, ktora ma okuliare a je velmi pekna. Nejako mi to nesedelo, lebo ja si pamatam len tie okuliare. Potom som si spomenul, ako som ja zmyslal v prvej triede o svojej ucitelke a neskor ked som videl fotky, tak mi to nejako nesedelo s mojimi pocitami. To je asi udel mladeho muza v prvom rocniku.
S Dakotou sme tiez zbehli do skolky so vsetkymi papiermi, ale tam nam povedali, ze moze nastupit az v utorok. A povedali nam, ze nas dojdu navstivit ucitelky, aby videli ako byvame. A ze na druhy den pre nu pride autobus. V pondelok vecer, pretoze to je jediny volny vecer v celom tyzdny, som zbehol na nakup do Pierre a kedze sa ucitelky neukazali, tak som so sebou zobral aj Iziho a Dakotu. Izi najprv nechcel ist, ale cestou domov, ked jedol zmrzlinu, tak povedal, ze to je jeho najlepsi den v zivote:) tak malo staci:)
Iziho som rano odprevadil zase do skoly a pre Dakotu autobus nedosiel a tak som ju isiel odprevadit ja. V momente, ked sme prekrocili prah skolky, tak sa mi nalepila na nohu a nechcela ma pustit nasledujuce dve hodiny. Potom sa trochu osmelila a tak som jej povedal, ze ju domov dovezie autobus a odisiel som. Ked som dosiel domov, Barca sa citila velmi zle a stale sa jej to zhorsovalo. Do toho prisla prilezitost kupit pre mladez fusbalovy stol a tak bolo potrebne, aby som pre neho skocil zoborovym vanom, ktory “zere ako american” (tuto frazu som prebral od Daniela S.) Tym padom, ze sa Barca citila zle, tak som pockal, kym sa deti vratia zo skoly a hned nasledne som vyrazil do Pierre, ano do Pierre, presne tam kde som bol den pred tym. Spolu so mnou tam isli pastorkyni synovia Salomon a Zion. Vratili sme sa o siedmej vecer, takze sme stihli modlitby na kopci. Cestou, ako sme sa vracali z Pierre, sme kupili farebne spreje, aby sme mohli zdevastovat nasu mladeznicku miestnost.
V stredu bolo Barci velmi zle a potom co som odprevadil Iziho do skoly, som zase stravil s Dakotou dve hodky v skolke. Potom som bol cely den doma az na to, ze mi o dvanastej volali zo skolky, ze nech pridem pre Dakotu, lebo velmi place. O piatej sme zacali malovat miestnost a malovali sme ju asi do siedmej, ked sme uz boli kvalitne high z vyparov. Miestnost vyzera cool, aj ked nikto z nas nema nejaky specialny talent na malovanie so sprejom. V stredu sme este s Brennou naplanovali predaj Buritos na ziskanie peniazkov, aby som mohol zobrat v novembri nejakych mladych do Siuox Falls na mladeznicku konferu.
Vo stvrtok Dakota prvy krat rano isla autobusom sama a vratila sa sama autobusom. Ked som prisiel vo stvrtok pre Iziho, tak plakal, ze chcel ist aj on sam domov. No, uz mam velke deti. Vo stvrtok vecer sme sa stretli, aby sme krajali zemaky na piatkovy fundraising a dosiel nam pomahat aj jeden chlapec, ktory za mnou dosiel este v stredu a hovoril mi, ze Roman, chcem ti pomoct s mladezov, nakolko mam uz 21, lebo chcem ostat v triezvom stave. Takze nam dosiel vo stvtok pomahat supat zemaky. Na moju smolu som nakrajal najviac zemakov, lebo som pouzival supac na zemaky, ktory oni videli prvy krat v zivote. Takze ked ja som dokoncoval piaty, oni koncili svojimi priborovymi nozmi prvy. Takze zase raz sa dokazalo, ze plati to pravidlo, ze Iniciativa sa nevyplaca. V stvrtok vecer, ked decka zaspali, som este skocil k Chadovi pozret stvrtkovy futbal. Hrali Vikingovia a preto, ze Chad ma nakazil svojim ultravikingskym zmyslanim, tak uz aj ja fandim Vikingom. Samozrejme ze Manchester United ma prve miesto v zozname oblubenych teamov. (Pisem to len preto, aby sa ma napriklad taky Dalibor alebo Henrich nesnazili verbalne napadnut.)
Zo stvrtka na piatok mala Dakota a Izi 40tky teploty a vela som preto nenaspal. Isiel som kvoli tomu spat az o pol tretej a vstaval som na modlitby o siedmej. Barca tento krat nesla, lebo sa stale velmi zle citila. A hned po modlitbach sa to cele zacalo - varenie a predavanie burritos, a k tomu este aj s rozvozom. To ma stalo tolko sil, ze som poobede odkvecol v chalanskej izbe na koberci a trosku som im ho pocas spanku zaslintal. A to aj pocas toho, ze k nam dosli Chad a Cheryl vyprat si veci, lebo im uz mesiac nefunguje pracka, takze si doniesli asi 4 velke vrecia spinavych siat a prali si to u nas. Cheryl zatial prezrela Barci vlasy, lebo Barcu svrbela hlava, ale nic jej nenasla. Totiz Barca pozrela Dakote vlasy a vytiahla jej 20 zivych vsi a zopar vajec ako velkonocny bonus. Takze Barca sa nastavila do Antivsovskeho modu a dala prat vsetky nase periny, prezerala vsetkym hlavu a nakoniec som musel ja Barce naliat na hlavu taku nejaku alkoholicku dezinfekcnu vodu. Takze cely nas dom smrdi ako keby tu niekto otvoril domacu slivku. Este ze sme v rezervacii:)
Uz ked som bol na ceste ze idem spat, nejako z neznamych pricin som si zapol pocitac a zacal som pisat, toto vzniklo a ja uz nevladzem tak idem spat. Snad sa zajtra rano zobudim, lebo je muzske stretnutie a ja budem zase cele doobedie tam. Dobru noc!
