Dospievajúci milovník dobrej hudby, drám a psychologických filmov, pohoršený nekonečnou ľudskou hlúposťou Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Zo života
12. august, šesť hodín ráno a ja sa opäť prebúdzam s úsmevom na tvári. Veď na to aj mám patričný dôvod. Vstávam minimálne o sto percentne rýchlejšie ako do školy. A čo by nie, keď ma čaká hudobný festival v Piešťanoch.
Mesto rôznych chutí a nekonečných možností. Mesto, kde niekedy už z pohľadov okoloidúcich sa dá vyčítať, že im nie ste po chuti. Alebo aj pohľady, z ktorých je jasné, že sa jedná o závisť, či neprajnosť. Neprajnosť, ktorá sa stala každodennou rutinou. Každodenná rutina, ktorej je ťažké vyhnúť sa. Rovnako ťažké, ako vyhnúť sa opitému davu v piatok večer na Trojici.
Vstať na piate zvonenie budíku, pretrieť oči, rýchlo dať mobil do nabíjačky, aby vydržal aspoň tú cestu do školy zahrať pár piesní, vykonať potrebnú hygienu v priebehu 15 minút, zosunúť všetok bordel zo stola do ruksaku a šup do školy.
