Ešte v prvý deň som sa vybral, na mape vyzerajúcu krátku prechádzku, na Twin Peaks. Z tohto miesta bol nádherný výhľad na celé San Franciscko. Cestou späť som prešiel cez známu Height Street a po približne 3 hodinách konečne dorazil na hostel. Nasledujúci deň som si urobil pancakes v hosteli (raňajky zadarmo). Poviem vám že chalani sú oveľa zdatnejší kuchári ako dievčatá. Bol som až zhrozený, že si nevedia pripraviť ani jednoduchý pokrm ako sú lievance. Samozrejme česť výnimkám. Prešiel som po Market Street až k Ferry Tower. Postupne prešiel všetkými mólami (pier) až ku Pier 39. Veľmi pekné mólo s vela obchodíkmi so suvenírmi a reštauráciami/fast foodmi s jednom ako Fish&Chips a iné. Nechýbali ani vyvalujúce sa lachtami californské. Vystúpal som skoro až na Russian Hill k známej Lombard Street (kľukatá, serpentínovitá ulička dole kopcom, určite poznáte z TV a podobne :) ). Opäť sa vrátil k Pier 39, prešiel k Pier 33 odkiaľ ma čakal presun do väzenie Alcatraz na nočnú prehliadku. Výhľad na mesto a Golden Gate Bridge som nemal žiadny vďaka hustej hmle a veľmi chladnému počasiu. Toto počasie zaručivala mrazivú a veľmi realistickú atmosféru na ostove Alcatraz. Po približne 3 hodinách vo väzaní som sa celý zmrznutý behom presunul do hostala. Aspoň som sa zahrial.
V utorok som si požičal bicykel, prešiel cez Golden Gate Bridge, z ktorého ma skoro zmietol silný bočný vietor, a prišiel až do mestačka Sausalito. Nasledoval presun loďov k Pier 39 a bicyklová túra cez Presidio do Golden Gate Parku. Opäť prechod cez Height Street k Alamo parku a známemu výhľadu na San Francisco s typickými domčekmi v popredí. Cestou som sa ešte zastavil na Coit Tower a okolo 7 hodine večernej vrátil bicykel. Okolo 10 PM som sadol na autobus na Treasure Island a asi pol hodinu sledoval nádherný výhľad na večerne San Francisco.
Posledný deň som si to namieril cez Chinatown, k múzeu Cable Car a prešiel ku Pier 39 odkiaľ je to len kúsok k obratisku Cable Cars. Pred sobou som mal asi hodinovú radu ľudí čakajúcich na nasadnutia a prevezenie sa slávnou san franciscou elektičkou. Tu sa ukázala výhoda solo cestovania. Keď v električke ostalo posledné voľné miesto, a to to najlepšie na státie na boku, bol som to práve ja, stojaci na konci radu kto zaujal toto miesto a predbehol asi stovku čakajúcich. S úsmevom som prebehol okolo nich a nasadol na elektičku zvanú túžba :) Po cca 45 minútovej jazde, ktorú som si patrične vychutnal, som si vyzdvihol batožinu na hosteli, a presunul sa na letisko.
Tu som strávil moju prvú noc na letisku. Skoro ráno som stretol AguNg z Bali, ktorá ide pracovať na 8 mesiacov na loď zo Seattlu až na Nový Zéland. Dobre sme sa porozprávali a dúfam, že tento "konkakt" niekedy využijem pri mojej ceste na Bali niekedy v budúcnosti. Ešte stále čakám na môj let do Seattlu, kde ma bude dúfam čakať teplnejšie a menej veterné počacie.
