Odporné PR je u Fica bežný jav, ale naozaj nechutné PR začalo pri U.S. Steel. Odchod U.S. Steel dal jeho veličenstvo Fico za vinu Mikulášovi Dzurindovi a vďaka chybnej privatizácii. Východoslovenské železiarne boli privatizované za Vladimíra Mečiara famíliou Rezešových, ktorých podnikateľské schopnosti dokázali dostať tento podnik na pokraj krachu. Za Dzurindu boli VSŽ predané do rúk firmy U.S. Steel, ktorá sa rozhodla Železiarne PREDAŤ! Predať neznamená zavrieť podnik, je to úplne normálny obchod, ktorý sa bežne deje vo svete. Lenže čo sa rozhodol odvážny Robert? Robert sa rozhodol, že poletí do Ameriky, aby zachránil pracovné miesta vo východoslovenských železiarňach. Letel samozrejme obyčajným lietadlom ako my bežní smrteľníci.
Čo vybavil? Okrem zvýšenia popularity pospolitého ľudu na blízkom slovenskom východe, vybavil, že za zotrvanie U.S. Steelu v Košiciach si ešte čo to priplatíme. Neviem presné detaily zmluvy a asi sa ich ani nikdy nedozvieme pokiaľ bude červená jednohlasná vláda, ale U.S. Steel určite nepozeral na nič iné ako na zisky a keďže Ficova ponuka bola lákavejšia ako ponuky investorov z východu, určite to nebola lacná záležitosť.
Ešte odpornejšie PR bolo včera odvysielané v TV Angelika. Nášho najsociálnejšie cítiaceho hrdinu Roberta chytil za srdce príbeh ženy, ktorá mu predtým v relácii modré z neba vynadala. Chcel si napraviť reputáciu a investoval pár tisíc (určite aj z rezervy predsedu vlády, ktorú premiér môže používať ako chce a v minulosti aj použil, a preto musela byť niekoľkonásobne navýšená hlavne v čase povodní) do štúdia mladého chlapca, do futbalových lôpt a dresov, na onkologický prístroj a žene s onkologickým ochorením.
Robert sa objavil aj v štúdiu: dal si napasovaný oblek nech je vidno tých 1001 klikov, SZMácku kravatu nechal doma a nechal doma aj niekoľkotisícové Piaget hodinky, ktoré dostal do daru, ach aký je len na živo iný ten pán premiér. Nie je to ten hnusný hrdzavý ujo, ktorého vláda spravila tie hnusné zákony vďaka ktorým U.S. Steel sa rozhodol odísť z veľmi blízkeho východu. Nebol to ani ten zlý ujo, ktorého rozhodnutia nedovolia tomu mladému študentovi pracovať na dohodu. Tá modrá štúdiová farba mu svedčila viac ako tá agresívna červená.
No po jeho odchode zo štúdia zákony ostali, ostala taktiež priemerná mzda, ale jedna rodina zostala o čosi šťastnejšia, aj napriek tomu, že slúžila len ako propagandistický nástroj. A ešte niečo zostalo: zvýšené preferencie strany Smer, a značná nechuť do jedla u ľudí, ktorí majú na celú vec triezvy pohľad.
