
„Je lojálna k svojmu štátu a pritom si zachováva všetky svoje národné tradície kultúrne a spoločenské," povedal pán právnik (skoro)študovaný. Keď si tento výrok trochu rozpitveme, zistíme, že Ivan nemá byť moc čo závidieť. Takisto lojálna je aj turecká menšina v Nemecku, pretože sa nechystá odsťahovať do Turecka a takisto si zachováva svoje národné tradície. Na odpoveď na otázku či je Nemcom čo závidieť, by nám stačil 5 minútový rozhovor s priemerným Nemcom, ktorý žije v ich blízkosti. Aj o maďarskej menšine na Slovensku môžeme povedať, že je lojálna, pretože lojálnosť je inak povedané vernosť a títo ľudia sú verní slovenskému územiu, pretože tu žijú. Avšak si nemyslím, že by Ivan ako správny národovec považoval maďarskú menšinu za závideniahodnú.
Lenže srbský prezident sa taktiež nechcel nechať zahanbiť a utrúsil: „Srbsko je hrdé na svoju slovenskú národnostnú menšinu. Naša ústava je trochu inak koncipovaná. Sú v nej zakotvené kolektívne práva menšín a sú vyššie, ako stanovujú najvyššie kritériá Európskej únie." Nejeden obyvateľ Kosova by si s prezidentom na túto tému zapolemizoval.
A takto si spolu páni prezidenti hrkútali, nás (daňových poplatníkov) to niečo stálo a najradšej by sme boli keby závistlivý Ivan ihneď odišiel za slovenskou menšinou do Srbska, ako súkromná osoba. To preto, aby nás to nič nestálo, ale bojím sa, že súkromné výlety multitalentovaného Ivana sme už všetci dávno počas privatizácie zaplatili. Ale odísť by mohol, keď tak závidí, najlepšie navždy.