Našli ho na ulici.
Tie pohyby hrudníkom, hlavou a ústami bol gasping.
Gasping je agonálne lapanie po dychu bez vôľového úsilia. Gasping je neúčinné dýchanie.
Obeh, srdce sa zastavili. Krv ktorá bola v kontakte s chemoreceptorom v oblasti centra pre dýchanie v predĺženej mieche mala nedostatok kyslíka a kyslé ph. Receptory zareagovali na daný chemický stav krvi a spustili reflexný oblúk. Hrudník sa pohol, ale vzduch sa do pľúc nenasal.
Gasping je často známkou zastavenia obehu. Zastavenie obehu znamená smrť.
Privolaní záchranári ho resuscitovali. Podarilo sa obnoviť obeh. Priviezli ho k nám. Chudý. Prsty a fúzy špinavé od tabaku. Pár rozmrvených špakov vo vreckách. Taška s dokladmi. A obálka s peknou sumou a nápisom pohreb.
Akútny infarkt myokardu. Kardiológovia vykonali invazívny kardiologický výkon. Zúženú koronárnu cievu spriechodnili - premostili. Srdce pracovalo dostatočne. Ostal v kóme.
Nik sa k nemu nehlásil. Nehľadal ho. Nechýbal.Obálka ležala v trezore.
Napriek antikoagulačnej liečbe, ktorá mala zabrániť vzniku zrazenín (hlavne v srdci), upchala sa sklerotická tepna vyživujúca črevo. Prekonal operáciu, pár desiatok centimetrov čreva mu odstránili. Niekoľko dní po akútnom infarkte myokardu je každá operácia nebezpečná. Aj sa stalo. Zlyhalo mu srdce. Vyzeralo to ako finále.
Polícia hľadala príbuzných. Aj ich našli. Keď sa zjavili pred dverami ešte stále právoplatnej manželky, takmer sme mali ďalšiu pacientku.
- Nechceme ho vidieť! Ani živého, ani mŕtveho.
Polícia im oznámila dôvod pátrania. Zakrátko doletela dcéra, že takú hanbu ešte nezažili. Polícia na ich prahu, mama na mŕtvicu. Dávno ho nevideli. Nechcú ho vidieť. Vyhodili ho. Nemal peniaze, ani miesto v dome. Obzerala si bezvedomého otca z diaľky. Jedna z najbližších príbuzných. De facto, de iure.
Predali sme jej jeho osobné veci. Aj obálku. Zamrkala pri nadpise, pri jej otvorení zabudla zatvoriť ústa. Rýchlo ju schovala a zmizla.
- Dajte nám vedieť, keď umrie.
Dva dni sa nedialo nič, pacient bojoval, srdce a jeho výkon sa po liečbe zlepšili. Objavila sa manželka. Veľmi spôsobne oznámila, že ona sa muža vzdala, ale nerozviedla sa, lebo je veriaca. Ak je zdravotný stav manžela uspokojivý, ona ho opatrovať nemieni. Nemá miesto, silu ani chuť. Už dávno mu bola povedala, že ho ani pochovávať nebude. Nemá z čoho. Nech nemocnica neposiela muža domov. Ani živého, ani mŕtveho. S dcérou a jej rodinou bývajú v jednom dome. Nezmestí sa. Nemajú peniaze.
Pripomenula som jej, že ich vyhľadali práve kvôli obálke, v ktorej mal manžel značné prostriedky. Na pohreb ...alebo niečo iné.
Dcéra sa o otca začala zaujímať. Nakukovala do izby, ale s pacientom postupne preberajúcim sa k vedomiu, nekomunikovala. Nás sa dôkladne vypytovala, či otec ešte niečo u seba nemal. Podozrievavo skúmala naše reakcie. Spolu s matkou urobili dôkladný výpad na jeho poslednú známu adresu, čím vydesili paniu, ktorá sa zľutovala nad nešťastníkom a ubytovala ho v záhradnej chatke.
Pacient sa prebral, dýchal bez prístroja. Preložili sme ho na iné oddelenie. Prežil. Nesebestačný. Chorý.Nemal kam ísť. Do veľkej kampane za jeho zotrvanie v nemocnici zapojili dcéra a manželka všetkých známych, mocných aj nemocných.
Na otázku jedného z nich, že prečo ho nechcú domov, keď sa tak angažujú, dcéra odpovedala:
- Viete. Chápete ? Je to otec. Prebudil sa vo mne nejaký cit.
Gasping.
