Kritický stav XII. Csaba neblázni.

Csaba sa vybral na jednodňový výlet, mal v našich horách ťažkú nehodu. Motorka mu nohu dogniavila. Má zlomeninu stehna, predkolenia,   členku, ťažko pomliaždené a poranené koleno. Zlomeniny stehna a predkolenia boli otvorené, kosti prerazili nohavice a na cestu vytekala krv, dokonca aj nejaké úlomky kosti vyplavila... V aute za Csabom išiel Rado. Po páde vybehol z auta a na mieste poliatom krvou začal Csabovi pomáhať. Spoločne vytiahli opasok z nohavíc a stehno takmer v slabine podviazali. Krv prestala prýštiť. Csaba hovorí iba po maďarsky. Rado ovláda niekoľko jazykov, ale po maďarsky nehovorí. Dvaja chlapci dokázali v kritickej situácií nájsť spoločnú reč. Csabu previezli do popradskej nemocnice, provizórne ošetrili. Pre podozrenie na poškodenie hlavnej cievy vyživujúcej nohu, ho previezli do Prešova, kde sa vykonala angiografia, ktorá dokázala, že cieva je v poriadku. Avšak, Csaba veľmi krvácal zo svalov a pomliaždených tkanív nohy, pre ťažký šok z vykrvácania bol prijatý na naše oddelenie. Dostal 11 transfúzií,   dva litre ľudskej plazmy. Krvácanie a šok sme zvládli. Csaba bol v kritickom stave 24 hodín, bol napojený na dýchacom prístroji, v umelom spánku. Jeho stav sa rýchlo zlepšoval a od prístrojov sme ho odpojili. Rodičia Csabu tiež nevedia jazyky, ale zohnali v obci, kde žijú nejakého Poliaka. Spoločne telefonovali na Slovensko, do našej nemocnice. Informácie o Csabovom zdravotnom stave – nuž, bolo to slovensko - poľsko - maďarské lingvistické sympózium. S nami sa Csaba zhovára posunkami, maľuje obrázky, sem tam chytá slová a znelo tu aj voskresenie, tag, ein, story...kým sme zohnali v nemocnici ( bola nedeľa) lekárku, ktorá hovorí po maďarsky. Napriek vážnej situácii,   znie tu aj smiech - z postele aj mimo nej. Csaba dostal včera po obede návštevu. Prišiel za ním Rado. Vraj, celú noc nemohol spať, bál sa oňho.   Bál sa, či Csaba nestratí nohu, či žije, či to nebolo márne...a chce Csabu vidieť. Tak sa opäť stretli. Dvaja chlapci jeden na lôžku kriticky chorého a druhý jeho záchranca. Opäť sa maľovali obrázky, ruky a mimické svaly   kmitali ako na festivale pantomímy.   Chlapci si vymenili maily a telefónne čísla (!). Vraj, keď sa Csaba   z toho dostane, hádam, sa stretnú.   Pred pár dňami ma slovensko – maďarský príbeh Henriety   rozrušil. Aj príbeh Csabu. Trápi   ma, že   naše vzťahy môžu ľahko skĺznuť do kritického stavu. Viem, aké ťažké je, kritický stav zvrátiť. Obávam sa, že som prislabá na ovplyvnenie nacionalizmu,   extrémizmu a politickej hry... Môžem iba napísať: Jano, Béla nebláznite!