V službe pred dovolenkou som v telefóne so žiadosťou o informáciu behom hodiny vypočula dva kuriózne príbehy.
Dobrý deň, ja som Janova mama, včera ho previezli k vám, vraj umiera.... že, je v tom, ako v televízii hovoria, v kritickom stave... a že je to zlé? Ja viem, že robíte všetko, ja viem, že ho všemožne kriesite, ...ale treba to ešte? Kto to všetko bude platiť, ja som stará, peniaze nemám, lebo všetky prepil. Poisťovňa zaplatí ? No, dobre, ale kto zaplatí to súženie, keď prišiel na vlastných bil ma a peniaze zobral. Keď nedošiel na vlastných a len ho dovliekli, tak sme tŕpli kedy sa preberie a bude robiť ďalšiu výtržnosť. Všetci v okolí sa ho boja, lebo je pajedný. Či triezvy, či opitý. Ja ho domov už nechcem. O mňa sa treba starať a podľa toho čo vravíte, aj keď vyžije, bude z neho kalika. Kto to má znášať? Nuž dobre robte svoju robotu, ale dušinka, pochopte ma. Dajte nám vedieť, keď sa to skončí. Verte, všetkým sa nám uľaví.
Dobrý deň, som starosta, z dediny, kde žije Mária. Ženy v obchode ma prosili, aby som zavolal. Vraj mňa, ako úrad neodmietnete. Viete, my máme Máriu veľmi radi. To je tak dobrá a milá osoba, bez nej si to tu ani nevieme predstaviť. Keď sa pýtame jej muža, ako je s ňou, len rumádzga, vraj je v kritickom stave. Celá dedina sa modlí aj katolíci aj evanjelici, len aby z toho vyšla. Tak dobrá osoba je to. Ženy dali aj vyveštiť, ako to s ňou dopadne, vraj, to bude veľmi ťažké, veľmi ťažké, ale na konci vyšli dobré karty. Tak sa prosím vás nevzdávajte, lebo pamätajte, na konci sú dobré karty. A odkážte jej, že tá jabloň, čo pred kaplnkou vysadila, rodí ako besná.
Či sú karty dobré, alebo zlé, kým kriticky chorý pacient spí, na všetkých oddeleniach anestéziológie a intenzívnej medicíny zúri neúprosný boj o jeho život... aj o život jeho blízkych.
