Janko a Marka boli súrodenci. Obaja dospelí, mali svoje rodiny. Marka bola mladšia, mala tri detí. Keď ich k stolu postavila, len dvom vykúkalo spoza dosky aj telo, tomu najmenšiemu len hlava. Marka bola zdravá, silná a vrtká, aj okolo domu, aj v práci, aj o staručkú mamu sa starala, aj iným ešte pomáhala. Janko bol starší, deti odrastené, ale chorý. Už niekoľko rokov bol trikrát týždenne napojený na dialýzu. Od začiatku bol zaradený do transplantačného programu, čakal, dúfal, aj sa bál,... že ho zavolajú, že majú preň obličku.V jednu sobotu Janko pomáhal bratrancovi pri miešačke. Stavali dom. V tej istej chvíli pri inom dome sa Marka uprostred dvora potkla, zakolísala, chytila sa za hlavu pre úpornú bolesť, ktorá ju sklátila. Deti utekali k susedom, tí volali sanitku. Marku doviezli do nemocnice v hlbokej kóme. Diagnostikovalo sa rozsiahle krvácanie do mozgu. Funkcie mozgu a mozgového kmeňa sa zastavili. Marka javila klinické známky mozgovej smrti.Zlá správa sa rozletela k staručkej mame a k Jankovi. Bratranec mal ženu Katku, ktorá pracovala ako sestrička. Keď sa skláňala nad žialiacim Jankom, ktorý sa po správe zosypal pri miešačke a ticho nariekal, slzami zmáčal nielen tvár, svoje špinavé tričko, ale aj Katkine ruky, ktorými ho objímala, skrsla v Katke, najprv ako záblesk a potom mohutnou silou myšlienka. Táto smrť nemusí byť zbytočná. Je predsa možné, aby sestra Marka urobila Jankovi ešte jednu službu. Katka veľmi opatrne povedala o tej myšlienke Jankovej manželke, tá sa zľakla, ale nádej, ktorá zablikala ako svetielko na konci tunela ju rýchlo zmobilizovala, pozviechala sa. Povedali to Jankovi. Janko, ktorý v žiali nad stratou a preňho tak nezmyselnou smrťou sestry... veď ona bola zdravá a on chorý, skôr on bol kandidátom na umieranie...Nemohol, nevedel, nechcel, bol prestrašený, potom nádej vystriedala tieto pocity, aby ho znovu zachvátila hrôza.... Katka zavolala na ARO, tí už rozbehli komplikovaný proces starostlivosti o darcu orgánov, spojili sa najbližším transplantačným centrom. Odtiaľ sa rozbehol proces vyhľadávania vhodných príjemcov orgánov v registroch. Na rôznych miestach Európy sa začala príprava potencionálnych príjemcov orgánov na transplantáciu...Aktivovali sa transplantačné tímy, zabezpečovala sa doprava tímov a orgánov.... Katke sa ozval s koordinátor transplantačného centra a postavil ju pred dve neľahké úlohy. Súrodenecké transplantácie majú vynikajúce výsledky, treba aby s ňou súhlasil Janko, aby jasne povedal a vyjadril, že to chce. Druhou úlohou Katky bolo o tom povedať najbližším ľuďom Marky, staručkej mame a manželovi. Katka teda šla, v jednej ruke vreckovky a v druhej lieky na ukľudnenie. Vlastne ani nevedela, koho bude treba viac ukľudňovať... Po dlhej debate, Janko s manželkou, Katka s príbuznými ... po trpkých chvíľach žiaľu, beznádeje a strachu, okamihoch nádeje a lásky ... Janko sa rozhodol. Mama a manžel tiež. Dve sanitky odviezli do transplantačného centra dvoch pacientov. Jedného s nádejou na lepší život. Druhého s obrovským možno najväčším činom, gestom, darom ľudskosti, aké môže jeden človek druhému dať. Markina oblička začala u Janka už druhý deň po transplantácii normálne pracovať. Marka okrem Janka zachránila zdravie ďalším ľuďom. Druhú obličku a srdce dostali ľudia v Bratislave, pečeň v Prahe, pľúca vo Viedni... Rodina postihnutá Markinou stratou sa zišla pri Jankovom lôžku. Spoločne poďakovali Bohu za silu, ktorú im dal... O Markino telo a pohreb sa postaralo transplantačné centrum. Vo chvíli, keď deti uvideli poslednýkrát mamku, ten najmladší, ktorému len hlavička vykúkala vyhŕkol:- Aká krásna je naša mamka
Človek z transplantačného centra sa neubránil slzám a myšlienke: Akí krásni ste vy všetci .
