Kritický stav XIX. Malé prehry

Asociácia nemocníc vydala oficiálnu správu, že počet anestéziológov klesá a situácia je hrozivá. A čo teraz? Nik a nič neurobí. Trápenie ostane trápením.
V pondelok prišla naša čerstvá kolegyňa s plačom ( robí dva roky , u nás mesiac). Nádejali sme sa, že od budúceho mesiaca začne slúžiť a samostatne pracovať. Plakala, lebo otehotnela a musí ísť na rizikové tehotenstvo.
Teraz sa bojí, že si myslíme, že nás podrazila, ale ono to tak nie je, dva roky nič a teraz už... a teraz toto, čo si o nej pomyslíme, ona to dieťa chce, ale ak stratí prácu, vyzerá ako podrazák... a vôbec. A absurdné?
Ukľudnila som ju, že všetko je v poriadku, že dieťa je najdôležitejšie, nech na ostatné kašle. Nik zlé si o nej nič nemyslí.
V duchu, však, som si zúfala... o jedného lekára opäť menej. Problémy s rozpisom operačných programov, nespokojní pacienti, ktorí neprídu so svojím problémom a operáciou na rad... Hádky, nekončiace spory s chirurgom. Anestéziológov nenakreslíš, nevyklonuješ, odchádzajú, nenájdeš... A za mesiac dva, nevyškolíš.
Keď som to oznámila ostatným kolegom, mysleli si kdečo. O nej, o mne, o sebe.
Ako sa dá zvládnuť tá istá práca so zmenšujúcim sa počtom lekárov?
Vo štvrtok kolegyňa skolabovala na sále. Mala vážnu poruchu srdcového rytmu, krátke bezvedomie .. previezli sme ju na naše oddelenie, vyšetrovali, báli sa o ňu a liečili. Úspešne, zdá sa. Aspoň dočasne.
Chirurg pokrikoval za dverami, že kto ju nahradí a mám to okamžite zariadiť, riešiť, aby program pokračoval, iné sme od tých anestéziológov ani čakať nemohli, iba sabotáž.... Otázka, že čo je s našou doktorkou, či nám netreba pomôcť, nezaznela.
Zaskočila za ňu začínajúca doktorka, ktorá od strachu pol slova nepreriekla, ale situáciu zvládla.
Pán Valentin si pred mesiacom začal s teľnou kravou. Tá ho zrazila ho na zem, sadla mu na hrudník, rozmliaždila pľúca, vylomila rebrá a takmer ho zabila. Po troch týždňoch ťažkého boja s jeho kritickým stavom pľúc a s jeho stotridsať kilovým telom, nepokojom až zúrivosťou, začal dýchať sám, bez prístrojov.
Jeho pani nám od radosti doniesla voňavé klobásy, ktoré sme si podelili a na raňajky zbodli. Do dvanástich hodín bol zaznamenaný zvýšený výskyt anestéziológov na toaletách.
Môj pes - filozof hedonista, ktorý sa za každou sukňou otočí, po vášnivou skoku kamošky „ridžbečky " , nielenže spadol na chrbát, ale chvíľu sa zmietal v nedôstojnej pozícii lapajúc po dychu. Znechutene vstal s výrazom, že asi starnem, odkráčal od kamošky s priehľadnou zámienkou dvíhania labky pri kríku.Včera hlásili na horách sneženie.
Moja starká vždy s napätím počúvala, či to nehlásia. Bola to jej nočná aj denná mora. Pri meteorologickej správe sneženie na horách, tŕpla. Vravievala, to bude určite v Štiavnici snežiť.
- Lubka moja, nevieš kelkokrát som preto plakala. Hlásili sneženie na horách a ja som vedela, že zajtra celý deň odhadzujem sneh.
Nesnežilo a neodhadzovala tak často, to sme vedeli, ona vedela, že vieme, ale lamentovala a my sme ju ľutovali, že tie hory a to sneženie je pekný podraz na starú ženu.
Dnes v Štiavnici nesnežilo. Asi ani na horách.