Na rannej porade, kolegyňa referovala o prípade úrazu predkolenia a trieštivého poranenia tvárových kostí po autonehode na motorke. (Horšie dotrieskanú tvár si pamätám iba u pacienta, ktorý vletel s autom pod kombajn. V aute zahynuli jeho rodičia. On umrel do troch dní na ťažké poranenie mozgu.)
Referovaný pacient - mladý muž s diagnózou stredne ťažkej mozgovej dysfunkcie ( jeho komunikácia bola na úrovni šesťročného dieťaťa) šoféroval motorku rýchlosťou 90km/ hod. priamo po hlavnej tepne mesta.
- Tak rýchlo som až nechcel ísť, lebo bola tma. Ja, večer, keď je taká tma, chodím spať. No, tak som zaspal za volantom, veď už bolo pol deviatej. Nepamätám, čo sa stalo, ale preletel som s motorkou cez nejaký „bilbor". Šoferák som nerobil. Načo? Vybavila mi ho sestra.
Muž stredného veku, pracujúci v zdravotníctve(!), epileptik ( kto mu podpísal zdravotnú spôsobilosť na vedenie vozidla ?), vybral sa do nočnej autom. Na úzkej ceste v protismere sa blížilo auto plne obsadené čerstvými maturantmi. Muž dostal epileptický záchvat a stratil kontrolu nad autom, ktoré narazilo do protiidúceho vozidla a odrazilo sa do priekopy. Decká v opojené čerstvou skúškou dospelosti a zároveň aj niečím iným vyspevovali v aute a vrieskali, čerstvý maturant - šofér zazmätkoval, namiesto vyhýbajúcemu manévru pridal a po zrážke s autom, vletel do priekopy a napálil to do stromu. Muž s epilepsiou si vylomil hrudnú kosť a pomliaždil srdce. Bol niekoľko dní v kritickom stave. Deti / dospelí boli vážne polámané, zle doudierané, ale všetci prežili. Chválabohu!
Starší pán mal diagnostikovanú nestabilnú aneuryzmu brušnej aorty ( výduť na hlavnej tepne v bruchu), hrozila jej ruptúra. Odmietol operáciu a odišiel na vlastnú žiadosť z nemocnice. O dva týždne pri jazde autom aneuryzma praskla. Bolesť brucha natoľko omráčila muža, že pustil volant. V protiidúcom vozidle zahynula mladá rodina s trojročným dieťaťom. Muž po operácii cievy zomrel po týždni na pooperačné komplikácie.
- Možno, dobre, že umrel, nevedel by žiť s myšlienkou, že niekoho zabil. - skomentovala jeho manželka.
Otec mojich známych - vodič kamiónu mal zvýšený tlak, bral nejaké tabletky. Nepomáhali, vraj slabé boli. Načo sa vzrušovať. S doktormi len pokoj ! Po dlhej medzinárodnej štreke, sto kilometrov pred cieľovou stanicou ho rozbolela hlava a začal vracať. Zavolal manželke a povedal jej, že sa necíti bohvieako, ale veď už len domov dôjde. Napriek bolestiam a stupňujúcej sa nevoľnosti pokračoval v ceste. Došiel až pred vlastný dom. Tu upadol do bezvedomia. Kamionom prerazil bránu, prešiel cez hriadku a zastavil v stodole, ktorú rozboril. Diagnostikovali sme mu náhlu cievnu príhodu. Inak vyviazol bez zranenia, ale porážka je rozsiahla a nielen za volant, ale asi ani inak si nesadne.
Opäť mladý muž na rýchlom aute, s niekoľko dní trvajúcou hnačkou. Ráno si potreboval odskočiť za nejakým kšeftom. Za volantom skolaboval, vyšiel na chodník, zrazil babičku, čo plela hriadku, zvalil kamenný plot, prešiel psa, ktorý utekal k babičke...
On sám si ťažko pomliaždil pľúca, polámal rebrá a roztrhal pečeň a slezinu.
Babička mala zlomenú nohu, chrbticu a absolvovala sériu vážnych operácií a chudáka chlapca ľutovala, že tak zle dopadol.
A ...o alkohole za volantom ?
