Kritický stav XXIV. Hovorme o smrti.

Zavolali na konzílium. Päťminútové staccato primárskeho hlasu, s rozstrapkaným opisom klinického stavu pacienta, ktorého musím prísť pozrieť, niečo vymyslieť, vziať rozum do hrsti a vôbec nejako sa seriózne zachovať, lebo tu bol internista, chirurg a ešte ktosi a tí sú porazeneckí...a čo mi bude hovoriť.
Starý vyše osemdesiatročný pán, dychčiaci na posteli v polosede, pri vedomí, namodralý - zlyhávajúce srdce - len ako motýlie krídla šuchotalo pod fonendoskopom. Studené ruky, nevládal vetu o dvoch slovách povedať...Pľúca chrčivo ťahali, bojovali o každý mililiter kyslíka. Na pravom boku obväzom zakrytá rana, včera ho operovali pre infekčný proces obličky, ktorý sa prevalil do brucha, rozožral svaly a kožu a vyvalil sa von. V štvorhodinovej anestézii vyčistili, vyrezali, zrekonštruovali brušnú stenu, odľahčili obličku... Má cukrovku a je po porážke, noha na predkolení bola tmavobelasú, ale aj kúsky čiernej kože na prstoch a na lýtku bolo vidno. Pred operáciou pochodil niekoľko oddelení, kým sa jeho stav srdca zlepšil natoľko, aby aspoň operáciu prežil...
Nohu treba odrezať, noha hnije. Internista napísal, že operovať nemožno, lebo umrie počas operácie, čo s dedkovou liečbou ďalej, no...horúci zemiak poslal anestéziológovi .Chirurg, by nohu možno... s malým percentom vedel zachrániť, keby vydržal starý pán ďalšiu štvorhodinovú operáciu, potom by ...asi aj tak, bolo treba čosi ešte ...asi odrezať....Operácie navrhoval všakovaké, porozpisoval, čo a ako, snáď aj baletný kurz, by potom mohol pacient absolvovať, ale keďže teraz nemožno, umýva si ruky...
Dvaja lekári, ktorí ma čakali na oddelení, kde starý pán ležal, sa začali predbiehať vo vysvetľovaní pacientovho stavu. Ich odborné informácie boli rozsiahle a trochu chaotické, avšak, prekladané emocionálne prenášanými vetami typu, ale príbuzní nám povedali, že už ho nemáme nikam prekladať a treba operovať... ale príbuzní vraveli, že nohu treba zachrániť, ...ale jeho dcéra nám povedala, že sa posťažuje, ak ho nebudeme operovať... ale jeho nevesta, keby si ju videla, aká je, proste musíme ho operovať, lebo príbuzní nás zjedia....
- Lenže, dedo má štyri choroby, ktoré sú v tomto štádiu smrteľné. Nielen operáciu , ale on asi ani nasledujúce dni, alebo hodiny neprežije. - argumentovala som.
- Buď ticho! Veď ťa začujú! No, to im už vôbec nemôžeme povedať. Podľa nich je v nemocnici a tu nemôže umrieť.
- Veď, v nemocnici sa aj umiera, lebo tam neležia zdraví, ale zvyčajne vážne chorí ľudia. Hovorili ste s nimi, že umiera? No, hovorili??? Veď, skúste im to vysvetliť. Preboha, čo ste im nasľubovali?
To som sa nedozvedela. Tvárili sa zhrozene. Oni sa o smrti skrátka, s nimi baviť nemienia. Primár ukázal na službukonajúceho sekundára, že ten ...
Tak som písala do chorobopisu vyjadrenia, že aké lieky treba dedkovi dať, aby sa nedusil, aby sa mu uľavilo a netrpel bolesťami, ale neprestal dýchať. Aj som napísala, že operácia a anestézia by dedka dorazili, napriek všetkej liečbe a starostlivosti, lebo jeho stav, napriek liečbe a starostlivosti, speje ku koncu.
Nuž, neviem, koho zjedia príbuzní.
Lenže jazda nekončí...Pri návrate na naše oddelenie ma pristavil manžel pacientky, ktorá mala leukémiu a napriek dlhodobej a agresívnej liečbe, do remisie sa nedostala. Ležala u nás napojená na prístrojoch, mala infekciu pľúc s postihnutím všetkých systémov, ktoré zlyhávali a hlavne nevládala dýchať, vymieňať kyslík... a umierala.
- A dokedy bude na tom prístroji, veď ju odpojte. Nech dýcha sama - apeloval na mňa muž.
Vysvetľovala som, že to nie je možné, lebo to by znamenalo koniec.
- Aký koniec? - nechápal manžel
- Mohla by, hneď zomrieť.
- Snáď mi nechcete povedať, že jej hrozí smrť. No, dobre, že má leukémiu a nemá doštičky a chýbajú biele krvinky, nejaké vaše diagnózy, ale to neznamená, že zomiera!
- Predsa, leukémia sa aj v povedomí verejnosti , spája aj s takou možnosťou, určite vám, ak už nie jej, takéto riziko, ako aj riziká agresívnej onkologickej liečby aspoň spomenuli. Myslím, že vám to vysvetľovali.
- Určite nie!
Lekári sa o smrti boja hovoriť a príbuzní o nej počúvať.
Ak je lekár schopný zachrániť / darovať život, ak je schopný so smrťou bojovať, mal by vedieť o nej s príbuznými hovoriť, nech je to akokoľvek ťažké.
Aj my( aj ja som bola) sa raz môžeme stať príbuznými smrteľne chorých alebo smrteľne chorými, skúsme načúvať aj zlým správam, nech je to akokoľvek ťažké.