Pankreas je žľaza, ktorá produkuje inzulín a glukagón - hormóny, ktoré regulujú metabolizmus cukrov a nielen ich. Podieľajú na riadení vnútorného prostredia, reakcie organizmu na stres a záťaž. Pankreas vylučuje aj mnoho iných, tkanivových hormónov, ktoré regulujú trávenie, pohyb tráviaceho traktu, ovplyvňujú obeh a dýchanie, ako aj vylučovanie ďalších aktívnych látok do krvi. Táto činnosť pankreasu sa volá endokrinná alebo parakrinná. Okrem endokrinnej, má pankreas úlohu podieľať sa na spracovaní potravy, ktorá putuje zo žalúdka do tenkého čreva. V dvanástniku vyúsťuje pankreatický vývod a primiešava do stravy tráviace šťavy, ktoré štiepia tuky, cukry a bielkoviny. Ak sa pankreas zapáli, vývod opuchne a tráviace šťavy začnú v žľaze stagnovať. Keby len stagnovať, začnú ju stravovať a poškodzujú samotný orgán. Tkanivo pankreasu sa rozkladá, poškodzuje sa aj stena priľahlých ciev, a do nekrotického tkaniva pacient krváca.
Predstavte si, čo všetko pojete a pankreatické šťavy nám to pomôžu stráviť. Prečo by mali mať problém s tkanivom samotnej žľazy? Ak sa zápal šíri do okolia, šťavy okrem pankreasu rozožierajú aj okolité orgány. Tými sú veľké cievy, pobrušnica, črevá, žalúdok, slezina... Tráviace šťavy sa cez cievy dostávajú aj priamo do krvi a „pracujú" aj na vzdialených orgánoch. Príčinou poškodenia pankreasu je nestriedme pitie a jedenie. Ďalej ochorenie žlčníka a žlčových ciest, operácie žlčníka, žalúdka a pankreasu a metabolické ochorenia, úrazy brucha...
Ilonka bola staršia pani, ktorá si pestovala žlčníkové kamene.
- Sú moje. Čo je moje, to si nedám.-
Takto ospravedlňoval svoj negatívny postoj k operácii. Ilonka mala problémy s krvným tlakom a kvôli strachu, že čo narkóza, operáciu odkladala. Všetky tráviace problémy riešila hltaním Pancreolanu, občas prísnou diétou a stonaním nad ťažkým životom žlčnikára. Lenže nástrahy a vábenia života sú veľké. U susedov bola zabíjačka a Ilonka, hoci vedela, že by nemala, napráskala sa podhrdliny. Dobrej paprikovej.
Bolesti boli najprv mierne, ale stupňovali sa a ani Cholagol, ani Nospa a ani nič iné z bohatých zásob liekov, ktoré mala, nepomáhalo. Ilonka začala zvracať, neudržala v sebe ani tabletky, ani vodu. Lekára odmietala. Potom už ani nevládala dôjsť na záchod, vlastne ani nebolo prečo, okrem napínania na vracanie, neprodukovala nič. Dostala teploty, bolesti sa stupňovali a boli také ukrutné, že privolila, aby príbuzní zavolali záchranku. Ilonka sa dostala do nemocnice. Smrť mala na jazyku, takže z chirurgie išla ( priviezli ju) na ARO. Zápal pankreasu sa rozšíril aj okolité orgány a pacientka mala nielen hemoragicko - nekrotickú pankreatitídu, ale aj zápal pobrušnice, urgentne ju operovali. Žlčník bol zapálený a plný kameňov a hnisu. Žlčové cesty boli zmenené a pankreas sa kúpal vo vlastných šťavách... Ilonke zlyhávalo srdce a cievy - bola v šoku, nevládala sama dýchať - zlyhali jej pľúca. Zlyhali jej obličky, neprodukovali moč a potrebovala denne dialýzu. Zlyhal jej zrážací systém krvi a imunita. Baktérie zo žlčníka putovali do okolitých tkanív - poškodených tráviacimi šťavami. Ilonke v bruchu pokračoval ťažký hnisavý zápal, ktorý vyčerpával, už aj tak ťažko skúšané tkanivá a orgány. Na pankreatitídu neexistuje konkrétny, dostatočne účinný liek. Pomôže súbor mnohých metód, operácií a výkonov, ktoré hasia, čo sa dá, aby sme pacienta udržali pri živote a pomohli mu zastaviť zápal pankreasu. Tak to bolo aj s Ilonkou. Obklopená prístrojmi a káblami ležala na lôžku. Do jej tela vstupovala mnoho hadičiek, ktoré privádzali lieky, kontinuálne snímali údaje zo srdca, pľúc a vnútorného prostredia. Z brucha, žalúdka, močového mechúra vychádzali hadičky, ktoré odvádzali nahromadené tekutiny, šťavy a hnis. Drénovali žlčové cesty a nekrotické ložiska pankreasu. Okrem orgánov jej zlyhávali aj najmenšie cievy - kapiláry a ako mnohí kriticky chorí pacienti, bola Ilonka veľmi opuchnutá. Naliata, črty je tváre sa strácali, ruky a nohy boli ako balóniky, nad tým sa týčilo obrovské brucho v obväzoch, poprepichované drénmi...
Osud Ilonky tri týždne osciloval pri hranici, odkiaľ sa nevracia. Príbuzní, dve zmučené dcéry, ( Ilonka dirigovala tri domácnosti) vzývali Boha, prosili doktorov, sľubovali hory - doly, plakávali pri jej posteli, alebo vydesene hľadeli na neznáme telo omotané hadičkami, obklopené prístrojmi, ktoré bolo ich mamou...
Ilonka, však zabojovala, postupne sa zbavovala hadičiek, odpuchla, začala sama dýchať, močiť, rozprávať, ba aj dirigovať sestričky a dcéry. Prijímala diétnu stravu. Už jej ostal len močový katéter, a drén v žlčových cestách.
Naraz prišla kríza. Ilonka začala nariekať, že ju bolí brucho, že sa jej zle dýcha.
- Pomôžte mi, taká para okolo srdca sa mi narobila!
Prestávala močiť. Brucho sa rapídne zväčšovalo. Krvácanie sme vylúčili. Vnútorné prostredie vykazovalo výsledky v norme. Zatiaľ. Chirurg sa chytal slamky, ordinoval vyšetrenia, možno bude treba aj novú operáciu.... Zúfali sme si. Po všetkej tej starostlivosti a trápení, sme boli tam, kde predtým. Schvátená, stonajúca pacientka. Ilonke stúpal tlak Spotená, chytala sa za brucho. Lieky od bolesti, na srdce, na tlak, tekutiny a diuretiká, aby začala močiť... Veľa činnosti a opatrení a pacientka narieka, že para okolo srdca je väčšia a väčšia.
Potom niekoho z nás napadlo, že pri takej liečbe a dobrom krvnom tlaku, by mala pacientka močiť...možno... čo ak je močový katéter nefunkčný. Zo zúfalstva sme siahli po výmene.
Para okolo srdca boli 2 litre moča v mechúre.
Ilonke sa okamžite uľavilo. A nám všetkým tiež. Úľava, zahanbenie, smiech a poučenie. Kritický stav a naše heroické manévre s pacientom, občas zakryjú výhľad na dôležité maličkosti. ....ale tak to býva aj v bežnom živote
