Sedím za PC ... píšem. Pozrám na svoj výtvor a priznám sa ... nemám ani páru o čom je reč v Slovenskom rozhlase,ktorý mi večne znie v kulise niekde v pozadí. Témy rádia vnímam len útržkami - keď tu jedna ma na chvíľu upútaa zároveň mi padá kameň. Nie som úrad a nemám ani oficiálny web.
Predstavte si bežiacu, ekonomicky ako tak prosperujúcu firmu. Jedného dňa vám minister vchodových dverí oznámi geniálny nápad.. „Od dnes sa za použitie dverí platí.“ „Potrebujeme na opravu, je potrebné nájsť zdroje.“ Na prvý pohľad v podstate problém dverí vyriešil …Na druhý z širšieho uhlu pohľadu ... skúšali ste sa niekedy postaviť do kýbla a zvihnúť sa ?
Pri pozeraní spravodajstva o tejto výnimočnej vyhláške a argumentoch zodpovedných k nej, mi priznám sa, padá sánka obdivom. Nemôžem sa ubrániť pocitu že mám v "bedni" niečo minimálne nepotrebné, teda aspoň nateraz, definitívne odstavené .. začínam používať inštinkt a snažím sa vžiť do génia týchto stvoriteľov novej bezpečnosti, priekopníkov logiky nám doteraz neznámej... V aute na sedadle spolujazdca obraciam MIO, podľa toho, či ho chcem práve vidieť alebo počuť... Usmievam sa a...ľudia spokojní vidia že ich vidím...chce sa mi kričať ...kikirikí í í í í
