Dva príbehy, v ktorých hlavnú úlohu hrá „zlý sused rádioamatér“, alebo skôr pripisovanie zlých vlastností niečomu nepoznanému. Pred niekoľkými desiatkami rokov sa rádioamatéri tešili priazni svojho okolia, lebo práve na nich sa susedia obracali, keď potrebovali „upraviť“ televízny prijímač na „západnú normu“, aby mohli prijímať rakúsku televíziu (na sovietskych televízoroch sme vtedy naladili len obraz rakúskej televízie bez zvuku) alebo keď potrebovali opraviť pokazený rozhlasový alebo televízny prijímač. Pomocou týchto skutočných príbehov vám priblížim jednu z najstarších činností Regulačného úradu a jeho predchodcov – ochranu proti rušeniu. V príbehoch používam z dôvodu zachovania autentickosti a jednoduchšieho pochopenia rôzne neodborné a slangové výrazy.
Príbeh o nešťastnom rádioamatérovi
Príbeh sa odohral koncom 90-tych rokov 20. storočia. Začalo sa to telefonátom rádioamatéra, ktorý nám nahlásil rušenie televízneho príjmu. Rušenie sa prejavovalo v obci, ktorej obyvatelia mali televízny príjem zabezpečený individuálnymi anténami. Zvláštne bolo, že za možného pôvodcu označil sám seba. Z jeho hlasu bolo cítiť zúfalstvo. Vysvetlil, že má k dispozícii len krátkovlnný prijímač, ktorý mu umožňuje príjem rádioamatérskej prevádzky na krátkych vlnách a ručnú rádiostanicu s malým výkonom na jedno VKV pásmo.
Nenechali sme rádioamatéra dlho čakať a hneď na druhý deň sme s meracím vozidlom vyrazili na miesto. Rádioamatér bol zjavne potešený našim príchodom. Skontrolovali sme jeho doklady, zariadenia a urobili sme merania. Všetko bolo v poriadku, rádioamatér rušenie nespôsoboval. Po skončení kontroly u rádioamatéra prišlo na rad meranie v okolí frekvencie, ktorá bývala rušená. Na magirus (výsuvný stožiar), ktorý je súčasťou meracieho vozidla, sme upevnili smerovú anténu na príslušné televízne pásmo, pripojili ju k spektrálnemu analyzátoru (meracie zariadenie) a začali meranie. V blízkosti frekvencie sa nachádzal pomerne silný a frekvenčne nestabilný rušiaci signál. Takýto signál je frekvenčne nestabilný, „pláva“, „presúva sa“. Rušiaci signál sa v časoch analógového televízneho vysielania prejavoval vrčaním zvuku alebo rušením obrazu a neskôr sa mohol presunúť mimo televízneho kanála, t.j. prestal spôsobovať rušenie. Bolo tomu tak aj v tomto prípade.
„Čudné auto“ s točiacou sa anténou v obci neuniklo pozornosti detí a dôchodcom, ktorí sa začali pri ňom zoskupovať. Deti a rovnako aj dôchodcovia sa vždy živo zaujímajú, čo je to za auto a načo slúži. Následne nám kládli otázky typu „už ste ho chytili“? „Dúfam, že to tomu amatérovi zakážete a dáte mu riadnu pokutu, aby si to zapamätal“, nadhodila staršia pani. Vysvetlili sme hlúčiku okolo nás, že rádioamatér má na vysielanie platné povolenie a rušenie nespôsobuje on a že sme zamerali smer, odkiaľ sa rušenie šíri. Tomu, koho zariadenie rušenie spôsobuje, nariadime urobiť nápravu. Následne sme ich pozdravili a vyštartovali za rušiacim signálom.
Neprešli sme ani pol kilometra, keď sme našli miesto, odkiaľ rušenie prichádzalo. Bol to starší rodinný dom s anténou podobajúcou sa na sito. Išlo o poľskú anténu s predzosilňovačom. Takéto antény sa v tom čase pomerne často stávali zdrojom rušenia. Silný signál dokázal „rozhodiť“ predzosilňovač, ktorý sa začal správať ako vysielač. Tento vysielač potom vysielal do okolia rušiaci signál.
Zakrátko po zazvonení vyšla z domu pani v dôchodkovom veku. Po pozdravení a predstavení sa sme ju požiadali, aby vypla zdroj k predzosilňovaču antény. Pri takejto komunikácii je vždy potrebné prispôsobiť svoj slovník. Znie to potom asi takto: „Prosím Vás vytiahnite tú šnúru od antény zo siete“. Pani odišla do domu a o chvíľu sa signál náhle stratil. Následne vyšla von už v sprievode svojho manžela. Poďakovali sme im a vysvetlili, čo sa deje a čo bude nasledovať. „Jój, tú anténu nám namontoval vnuk, aby sme mali lepší obraz“, povedala pani. Vzhľadom na to, že nemáme v kompetencii robiť opravy, tak sme ich požiadali, aby to nechali vypnuté, aby nespôsobovali rušenie ostatným. Pre vnuka sme nechali kontakt, aby sa mohol s nami spojiť a aby sme mu mohli veci vysvetliť a poradiť, ako to môže vyriešiť.
Z pochopiteľných dôvodov sme neprilievali olej do ohňa a neinformovali pohnevaných susedov, kto konkrétne spôsobil rušenie. V obci vedeli len, že rušenie spôsobila porucha. Po našom zásahu sa situácia v obci upokojila a naštrbené medziľudské vzťahy sa postupne dostali do normálu.
Problémy dokážu urobiť aj „domáci majstri“
Druhý príbeh sa odohral v podobnom čase ako prvý príbeh, len na inom mieste. Príbeh začal telefonátom, ktorým pani nahlásila rušenie televízneho príjmu v bytovom dome. Obyvatelia bytového domu využívali služby káblového operátora. Za „rušiteľa“ označila suseda – rádioamatéra.
Postupovali sme podobne ako v predchádzajúcom prípade a ako prvé sme urobili kontrolu u rádioamatéra. Potom kolega navštívil susedu, ktorá nahlásila rušenie a ja som ostal u rádioamatéra. Následne sme urobili test. Rádioamatérovi som dal pokyn, aby skúšobne vysielal na voľnej frekvencii v krátkovlnnom rádioamatérskom pásme. Kolegovi som prostredníctvom služobnej rádiostanice nahlásil začiatok testu. Kolega u susedy sledoval na jej televíznom prijímači, či a ako sa rušenie prejaví. Rušenie sa skutočne prejavilo. Zdalo sa, že vinník je jasný, ale také jednoduché to obvykle nie je. Potrebné je vždy preveriť, či nie je chyba na strane televízneho diváka, t.j. u susedy, ktorá rušenie nahlásila. S jej dovolením sme skontrolovali „ako ma zapojený televízor“. Zistili sme, že používa starú „čiernu dvojlinku“ a nie „koaxiálny kábel“ originálne dodaný káblovým operátorom. Problémom v minulosti používaných „dvojliniek“ bolo, že ľahko „prepúšťali“ rôzne rušiace signály. Keď sme ju na to upozornili, tak vytiahla zo skrinky ešte zabalený „kábel“ a hrdo ho ukázala. Po výmene bolo po probléme.
Rušenie podľa pani mal aj jej sused, ktorého sme následne navštívili. Ukázalo sa, že to bol „domáci majster“. Od televízora smeroval „koaxiálny kábel“ bielej farby, ktorý za skrinkou zázračne zmenil farbu na zelenú. Pán domáci nám vysvetlil, že „kábel bol krátky, tak som ho predĺžil“. Bohužiaľ to urobil neodborne a problém bol na svete. Odporučili sme mu výmenu. Cestou od suseda nás ešte pristavila ďalšia suseda, ktorá sa o našej návšteve dozvedela. Povedala nám, že má asi tiež rušenie, lebo „má menej televíznych programov, ako má jej suseda“. Chcela mať viac českých programov. Podľa zmluvy s operátorom, ktorú nám pani predložila, mala len základný súbor programov. Vysvetlili sme jej, že príčinou menšieho počtu programov nie je rušenie a odporučili jej, aby sa obrátila na poskytovateľa služby. Na záver sme ešte urobili merania, ktoré preukázali „netesnosť“ káblového rozvodu. S touto vecou sme sa už obrátili priamo na prevádzkovateľa.
Aj v tomto prípade nakoniec rádioamatér nebol ten, kto spôsoboval rušenie. Ako sa napokon ukázalo, problém si jeho susedia spôsobili sami. Počas našej práce sme neraz riešili prípady, keď „domáci majster“ svojim neodborným prístupom spôsobil rušenie svojim susedom, ale to by bol už iný príbeh...
