Možno sa vám na prvé čítanie zdá, že Paľo bol trochu dlhšie na slnku a neurobilo mu to dobre, ale v skutočnosti mali jeho reči úplne iný dôvod. Rozpoviem vám radšej tento príbeh pekne od začiatku.
Pred pár dňami mi kontrolka v aute signalizovala poruchu a tak som sa objednal do autoservisu. Keď som s ním prišiel do autoservisu, tak som „môjho“ automechanika zastihol v plnom pracovnom zápale pri inom aute. Mal zapnuté autorádio, ktoré chvíľu šumelo, potom vydávalo všelijaké zvláštne zvuky a napokon bolo počuť, ako sa miešajú dve rôzne stanice. Chvíľu zreteľne počujem slovenčinu, následne sa situácia mení a po chvíli šumu a rôznych pazvukov rozoznávam taliančinu. Nechcel som ho vyrušovať, preto som len vytiahol kľúče od môjho auta a spýtavým pohľadom naznačujem otázku, kde mu ich mám položiť. Vzal si ich a uložil do vrecka pracovných nohavíc.
„Už do rána mi takto blázni rádio. Dúfam, že aj to nebude pokazené“, hovorí automechanik Paľo. Vysvetľujem mu, že rádio pokazené nie je, že za to môže príroda a v lete sa to stáva. „Vy robíte v tom úrade, kde sa tomuto venujete, však?“, poznamenal znalecky. Paľo mal na mysli Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb („Regulačný úrad“). Pre vysvetlenie sa v rozprávaní s Paľom vrátime spomienkami do detstva. Vtedy sa pre televízne vysielanie využívali iné, nižšie frekvencie. V dôsledku toho sme v Bratislave mávali v lete pomerne často problém s pozeraním prvého televízneho programu. Vysielanie z Bratislavského vysielača bývalo rušené vzdialenými televíznymi stanicami. Signály vzdialených vysielačov bývali tak silné, že znemožňovali príjem nášho vysielania a chvíľami sme sledovali vysielanie z vysielačov vzdialených stovky kilometrov. Paľo sa usmeje a povie „Dnes je krásne slnečné počasie, robím v dielni a cestujem po prímorských letoviskách.“
V čom je problém? Čo to spôsobuje?
Celý problém spôsobuje prírodný jav – tzv. sporadická vrstva. Žiaden strach nebudem vás nudiť citáciou vedeckých poznatkov, skôr len zjednodušene vysvetlím princíp.
V letných mesiacoch sporadicky vzniká vrstva zionizovaná vzduchu, od ktorej sa odrážajú signály vysielačov veľmi krátkych vĺn. Ako už názov napovedá, táto odrazová vrstva vzniká sporadicky, teda občas. Odrazené signály stovky kilometrov vzdialených vysielačov sú nezriedka tak silnejšie, ako signál z miestneho vysielača. No a ostatné už zrejme poznáte. Najskôr šumenie, potom miešanie sa signálov a zrazu počúvate vzdialené FM vysielanie napr. z Talianska, Španielska, Turecka...
Nájdu sa aj takí, ktorí sa z toho tešia
Musím sa priznať, že aj ja k nim patrím. Nie, netešíme sa z cudzieho nešťastia, tiež nás to vie nahnevať, ale na druhej strane tento prírodný jav umožňuje nám rádioamatérom na rádioamatérskych pásmach veľmi krátkych vĺn nadväzovať spojenia na vzdialenosti, na ktoré by sme za bežných podmienok šírenia elektromagnetických vĺn spojenia nenadviazali. Aby ste sa lepšie vedeli vžiť do našich pocitov, tak si predstavte, že sa venujete nejakému športu, rádioamatérske vysielanie je okrem hobby aj šport, a občas sa vám vďaka prírode vytvoria podmienky nepriečiace sa pravidlám, ktoré vám umožnia dosiahnuť zdanlivo nemožné.
Teraz zrejme čakáte čo vám poradím. Asi vás sklamem, ale takémuto druhu rušenia nie je možné efektívne zabrániť a nie je ho potrebné nahlasovať Regulačnému úradu, ktorý obvykle rieši prípady rušenia príjmu. Rušenie tak ako nečakane vzniklo napokon aj ustane.
