Veľký mesiac môžeme pozorovať pri každom splne. Takto veľký ho môžeme pozorovať len raz za desaťročia a vtedy sa nazýva Supermesiac. Nedávne dni boli výnimočné tým, že Mesiac bol k Zemi najbližšie od roku 1948 a do podobnej vzdialenosti sa dostane až v roku 2034. Na toto veľkolepé divadlo vopred upozornili masmédiá. V médiách sa okrem toho objavili rady, ako čo najkrajšie zvečniť tento úkaz pomocou fotoaparátu. Na internete sa následne objavilo veľké množstvo fotografií. Možno aj vám pribudli do zbierky pekné fotografie.
Ako som už naznačil Mesiac fascinuje aj rádioamatérov. Spojenia odrazom od mesačného povrchu (EME) patria k najnáročnejším druhom nadväzovania rádioamatérskych spojení na VKV pásmach 50 MHz - 24 GHz. Na strane druhej je týmto spôsobom možné nadviazať rádioamatérske spojenie na vzdialenosti, ktoré iným spôsobom na VKV pásmach nie je možné dosiahnuť. Okrem toho je možné počúvať svoj vlastný signál, ktorý je odrazený od Mesiaca.
Dĺžka trasy signálu spôsobuje oneskorenie signálu o cca 2,5 sekundy. Veľká vzdialenosť, ale aj mnoho ďalších vplyvov, sťažujú šancu nadviazať rádioamatérske spojenie. Mesiac je síce relatívne veľká odrazová plocha, ale jeho schopnosť odrážať signály je zlá. Napriek tomu sa časť rádioamatérov venuje nadväzovaniu iným spôsobom nedosiahnuteľných spojení na VKV pásmach. V rádioamatérskej literatúre sa zjednodušene uvádza, že týmto spôsobom je možné nadviazať spojenie prakticky po celom svete. Dôležitým predpokladom je, aby v danej časti sveta bol rádioamatér s potrebnou výbavou.
V minulosti patrilo k najpopulárnejším rádioamatérskym pásmam pre EME frekvenčné pásmo 432 MHz. Ako dôvod sa uvádzal menší kozmický šum a priaznivé rozmery anténnych systémov. Rozvoj digitálnej prevádzky priaznivo ovplyvnil aj nadväzovanie spojení odrazom od mesačného povrchu.
Ako to vyzerá u rádioamatéra a aké spojenia dokáže nadviazať?
Zapojenie je voľne dostupné v rádioamatérskej literatúre, preto pre nerádioamatérov poskytnem len zjednodušený popis prepojenia vysielacieho zariadenia s počítačom. Zjednodušene to vyzerá tak, že audio výstup z prijímača je cez vhodný nízkofrekvenčný útlmový článok pripojený do vstupu zvukovej karty počítača (PC) a pre vysielanie naopak výstup zvukovej karty z PC do mikrofónového vstupu vysielača. Aj tu je vhodné použiť príslušný útlmový článok. Ovládanie vysielania je vytiahnuté z COM portu PC. Používajú sa programy, ktoré urobili rádioamatéri. V súčasnosti najpoužívanejší softvér je od rádioamatéra z USA (K1JT).
Pri východe mesiaca je zo Slovenska možné nadviazať spojenie napr. do Japonska a Austrálie... Naopak pri západe mesiaca je možné nadviazať spojenie s rádioamatérmi napr. z Južnej Ameriky. Čím vzdialenejšie spojenie chce rádioamatér nadviazať, tým kratší čas má na to, aby sa to skutočne podarilo. Najdlhšie spojenia je možné dosiahnuť len niekoľko minút. S rádioamatérmi z Európy je možné nadviazať rádioamatérske spojenie počas celej doby, keď vidíte Mesiac na oblohe. Kam sa skutočne podarí nadviazať spojenie je závislé aj od toho, či v danej lokalite sveta sú rádioamatéri, ktorí majú potrebné vybavenie. Zo Slovenska je možné takto nadviazať najdlhšie rádioamatérske spojenie na Nový Zéland, čo je vzdialenosť cca 18 tisíc km.
Zaujala vás táto téma? Rádioamatérske vysielanie má svoje pravidlá. Budúci rádioamatér musí úspešne zvládnuť skúšky osobitnej odbornej spôsobilosti pred komisiou Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ) a následne požiadať o povolenie, ktoré vydáva RÚ. K téme rádioamatérskeho vysielania sa v neskorších príspevkoch ešte vrátim.
