Práve pre jeho úžitok si človek koňa zaobstaral. Pre úžitok z jeho existencie, z jeho pomoci pri práci, z jeho sily, vytrvalosti, poslušnosti, múdrosti a majestátnosti. Človek si vždy svojho koňa vyberal veľmi starostlivo. Vedel, že čím lepší kôň, tým väčší úžitok. Vedel, že keď ho vycvičí, bude ho spoľahlivo poslúchať. Na povel. Na potiahnutie uzdou.
Cvičiaca technika sa zdokonalila do takej miery, že človek na zefektívnenie úžitku zo svojho koňa, začal využívať očné klapky. Tie eliminovali rozptýlenie pozornosti koňa vonkajšími vplyvmi z jeho okolia tak, aby sa výlučne sústredil na činnosť, ktorú od neho človek vyžadoval. Šikovný homo sapiens sapiens postupne prišiel na to, že kôň sa dá pekne využiť aj na jazdenie. To bolo nielen veľmi praktické, ale nadobudlo to aj kultúrny rozmer (a teda ďalší úžitok). Človek zistil, že koňa môže vycvičiť okrem dosiahnutia najvyššieho výkonu aj tak, že bude ovládať jeho pohyby. Toto sa nazýva drezúra. Sem patrí napríklad jazda do kruhu, predpísané tempo a rýchlosť chôdze, prípadne skoky. Trik je v tom, že jazdec, ktorý chce ovládať svojho koňa, musí byť jemný. Citlivý. Musí mať starostlivo pripravené a premyslené postupy toho, ako svojho koňa ovládne. Za najväčšie majstrovstvo jazdca sa považuje taká úroveň drezúry, pri ktorej kôň plní jednotlivé úlohy akoby sám od seba. Jazdec vydáva len nepatrné povely.
Takže ešte raz: koho koňom ste vy?
Kto je jazdcom, ktorý vo svoj prospech využíva vašu silu, bojovnosť, múdrosť, šikovnosť a to, že svojimi schopnosťami vynikáte spomedzi ostatných? Kto si vás starostlivo vybral preto, lebo vedel, že mu prinesiete úžitok? Kto vám jemným a premysleným spôsobom nainštaloval na oči klapky, aby ste nevideli iné veci, okrem tých, ktoré vám sám podsúva a na ktoré zameriava vašu pozornosť? Kto vás drezúruje? Komu ste dovolili aby vás vodil v začarovanom kruhu, určoval vám tempo vášho života, rýchlosť vašich krokov a smer vašich rozhodnutí? Komu ste obuli topánky s ostrohami, vložili do jednej ruky bič a do druhej opraty vášho života?
Sám ste zverili niekomu cudziemu zodpovednosť za riadenie vlastného života (a to sme pred chvíľou hovorili o tom, že vynikáte múdrosťou, že?). Dobrovoľne ste sa vzdali pozície jazdca a len submisívne počúvate zadané príkazy, preberáte názory a pokyny. Nerozhodujete sa. Čakáte na povel toho, ako sa máte rozhodnúť.
Radšej chcete počkať na názor svojej ženy, priateľa, mamy, brata, kolegu, kamarátky, vášho psa (ktohovie čo vám chce poradiť – čakajte ďalších 6 rokov, možno sa naučí rozprávať).
Žijete podľa názorov iných ľudí. Nasledujete ich hodnoty. Uznávate ich bôžikov. Kupujete jedlo, ktoré chutí im. Robíte šport, o ktorom oni hovoria, že je dobrý. Hráte na hudobnom nástroji, ktorý je podľa nich najuznávanejší. Vyberáte si univerzitný odbor či zamestnanie podľa toho, ktorý z nich má podľa nich najväčšiu prestíž. Nosíte oranžovú, lebo ste si prečítali, že túto sezónu je top.
Ale prečo? Načo vám to je?
Už prestaňte tolerovať podsúvané a vnucované názory! Neopakujte ako taliansky predavač ovocia na pláži dookola to isté bez rozmyslenia. Máte predsa vlastnú hlavu, vlastné skúsenosti, vlastné potreby a vlastné kritériá pre zaradenie vecí do krabičky PÁČI alebo NEPÁČI.
Nepreberajte, tvorte!
Tvorte svoje vlastné hodnoty, ktoré budete nasledovať. Určte si svoje vlastné zásady. Hranice, za ktoré nie ste ochotný zájsť a nikdy nezájdete. Skúste chvíľu počúvať samého seba. Čo vám hovorí ten roztrasený a neistý hlások vo vnútri (ak ho už ani nepočujete, čaká vás veľa práce s jeho hľadaním)? Čo vám hovoria VAŠE nadania a talenty? VAŠE zmysly? Aké knihy sa páčia VÁM (nie vášmu bratrancovi čo má nadupané auto – a vlastne knihy ani nečíta)? Aké jedlo máte rád VY (nie osoba, s ktorou žijete)? Akú hudbu si pustíte, keď si pod sprchou robíte karaoke (nie akú si púšťal váš ex)? Aké životné priority máte VY (nie vaši rodičia, aj keď to s vami určite mysleli len najlepšie)? Aké ciele chcete dosiahnuť vo VAŠOM živote (nie aké vám podsúva spoločnosť, že by ste mali dosiahnuť)? Aké sú VAŠE sny, za ktoré bojujete (nie bojovanie za sny niekoho iného)?
Nepovažujte za dôležité, či sa vaše hodnoty budú páčiť ostatným. To je úplne jedno. Oni sa musia páčiť vám! Pretože ide o vás! O váš život. Vy musíte žiť v zhode sám so sebou, nie s okolím a spoločnosťou. Tadiaľ vedie cesta k šťastiu. K spokojnému životu. Tadiaľ vedie cesta k človeku, ktorý vám bude rozumieť. K práci, ktorá vás bude napĺňať. K spoločnosti, ktorá vás obohatí. K zážitkom, pri ktorých budete cítiť, že skutočne žijete.
Tak už prestaňte byť slepým nasledovníkom. Buďte osobnosťou s vlastným názorom. Buďte prirodzenou autoritou. Príkladom a inšpiráciou pre ostatných. Buďte vodcom stáda. Buďte sám sebou.
Držím vám palce!
