Moja svokra a (nielen) jej komplex z jedla

...ale tiez trpi tymto komplexom. Jedla musi byt stale vela, najlepsie niekolko chodov hlavnych plus zopar predjediel. Pri mojej vyske 176 cm a vahe 58 kg sa uz niekolko rokov domnieva, ze ma asi dobre doma nezivili, pretoze som STRASNE CHUDA A NEZDRAVO BLEDA. Ked sedim pri stole, ona stoji nadomnou a kazdym zjedenym sustom mi pridava dalsie dve, krici na mna pritom a ked poslucham a jem, co je vacsinou, spokojne mi funi za krkom a hovori, ze takto treba jest. Minuly rok, ked frajer oslavoval meniny, som zazila naraz niekolko sokov. V Grecku sa meniny na rozdiel od narodenin oslavuju s patricnym humbukom a vystrojenim velkej hostiny pre vsetkych zaujemcov. Co tym myslim? Nasledujuci dialog hovori za vsetko. Oslava bola 6. decembra (Nikolaos = Mikulas), uz niekolko dni predtym mi kazdy den volala, ci uz viem, co budem na party varit. Varenie je moje hobby, urcite som vsak o jedle zacala rozmyslat najskor den predtym. Mama bola zjavne znepokojena. V den D mi zavolala:"Co robis?""Nic, teraz som vstala.""Kedy zacnes chystat?" (Bolo asi 9 hodin rano)"Ved mam cas. Maso mam nalozene v pace od vcera.""Preboha, ved nestihnes ostatne. Ozaj, ake sladkosti si upiekla?""Coooo? Ake sladkosti? Naco sladkosti? My nejeme sladkosti." Bla bla bla.Nebudem opisovat, ako na mna spustila, cela zhrozena a nestastna, ze co ludia povedia. Pyta sa ma: "Uz ti niekto gratuloval?" Ja: "Mne? Ved Nikos oslavuje." "Ale aj tebe budu volat. Kazdy, kto zavola... nie aby ste ho vecer nepozvali!" Tak nejak som sa po reprodukovani nasho rozhovoru frajerovi dozvedela, ze pokial vyslovene nedas oznam do miestnych novin, ze neoslavujes (napriklad ti niekto umrel), tak sa moze na oslave zastavit ktokolvek, aj bez ohlasenia. Ti, co volaju, automaticky na pozvanie cakaju. A bolo to tak, volali aj mne, ze vsetko najlepsie Nikosovi atd. Na obed som sa dozvedela, ze nam rodicia o stvrtej donesu jedlo, co pripravili. Nedosli sice o stvrtej, ale o styri hodiny neskor (oslava mala zacat o osmej, prvi ludia sa dostavili o pol jedenastej). Nebudem vam opisovat ten chaos, co nastal. Jedla, co mi svokra nachystala, bolo tolko, ze ho museli prinies malym nakladakom. Urobila asi 15 druhov, naozaj neprehanam. Kedze sa velmi bala, ze nebudu stacit taniere a misy, doniesla aj z domu. Modransku keramiku, ktoru som jej kedysi darovala:-( A ze nech si ju rovno aj necham, nech mam aj slavnostne. Pri tej moznosti som vyrazne zaprotestovala; ked si predstavim ako sme cele moje detstvo na velke upratovanie s mojou mamou drhli tony modranskej keramiky, a teraz ju mam uzivat na oslavach - v ziadnom pripade. Ale to je ina tema. Oslava dopadla velmi dobre. Prislo asi 20 ludi, boli sme ako sardinky, cely vecer som umyvala taniere a pohare. V byte ostal strasny bordel, kedze Grekom pri jedle pada z huby. V chladnicke som este tyzden mala kila jedal, ktore som bohuzial neskor vyhodila. Ake z toho vyplyva ponaucenie? Pre mna? Jedno som si zobrala. Minulu sobotu som oslavovala narodeniny. Svokra o tom nevedela. Pozvala som jedneho kamarata a dve kamosky. Malo nas byt teda pat aj so mnou a frajerom. Bolo nas nakoniec desat. Bolo aj co jest aj co pit, a vsetci si pochvalovali, ze konecne party, kde neboli grecke jedla na kila. Boli slovenske a tak, ako pre normalnych, nie vyhladovenych ludi:-)