Mäsiarstvo, Agios Nikolaos, Kréta, pred mesiacom a vždy rovnako...Vchádzam dnu, mäsiar pozdraví, spýta sa ako sa mám. A nielen preto, že ma pozná. Raz som tam predsa musela prísť prvýkrát. Bolo to rovnaké.
Mäsiar: "Čo ti dám?"
Ja: "Sviečkovú."
Mäsiar: "Ktorú chceš?"
Ja ukážem, ktorú.
Mäsiar: "Niečo ti s ňou urobím? Nakrájam? Naklepem?"
Ja: "Nie, nechaj tak. Ďakujem."
Mäsiar: "Čo ideš robiť?"
Ja: "Steaky."
Mäsiar: "Aha. A nechceš radšej roštenku? To je tiež chutné, a oveľa lacnejšie..."
Mäsiarstvo, Bratislava, Slovensko, dnes. Mäsiar nasratý na život, na to, že má prácu a tak. Po 3 minútach, čo si ma ani nevšimne, sa ho pýtam.
"Prosím vás, tamten kus, čo vyzerá ako sviečková, je ozaj sviečková?"
Mäsiar jedným okom zazrie na mäso (na mňa vôbec) a zahundre: "Nééé, to je hovädzie zadné..."
"A sviečkovú pravú máte?"
Mäsiar: "Néééé, nemáme asi."
Super, tak diki moc. Aj ma prešla chuť.
Mám v zálohe strašne veľ príkladov nazbieraných za tri týždne, čo som tu. Ale fakt ma prešla chuť.
