Takže..aby som všetko uviedla na pravú mieru, bývamv činžiaku. Máme štvorizbový byt, ktorý bol však pôvodne trojizbový – jednuizbu odkúpil predchádzajúci majiteľ zo susedného bytu. Táto izba je obývanámnou, od jednoizbového bytu našej susedy, pani Krausovej, ma delí len tenkástena.
Pochopiteľne, počujem všetko, čo sa deje vedľa. Tým viac, žepani Krausová je už ...ehm, horšie počuje, čomu prispôsobuje intenzitu svojhohlasu aj volume televízora. Keď som bola mladšia, dorozumievali sme sa morzeovkou,vyklopkávaním papučou na stenu. Ona mi dávala najavo, že Nirvana z môjhoprehrávača ju ruší počas poobednej siesty, mňa zase chytal amok, keď somnemohla zaspať pred dôležitým dňom v škole, lebo pani suseda pozerala donoci nejaký film, kde sa vždy strieľalo alebo aspoň kričalo.
Trvalo to síce pár rokov, ale na zvuky odvedľa som sizvykla. Môžem byť rada, že pani suseda je pobožná žena, ktorá chodí skorospávať a že vedľa nebýva nejaký aktívny mladík, ktorý má rád hlučné pártya neviazaný sex. To že občas počujem jej kýchnutie a mám chuťzakričať „Na zdravie“ je síce zvláštne, ale dá sa to prekusnúť.
Nedávno som bola chorá, týždeň som preležala v posteli.Počas tohto týždňa som sa dosť zblížila so susedou. Cez stenu som s ňoutrávila každý deň, od rána do večera. Takmer zreteľne som počula jej rozhovorys dcérou, ktorá ju prišla navštíviť, vedela som čo bude variť, kedy pôjdena prechádzku, aké má zdravotné problémy. Keď čítala nahlas ceny tovarov z reklamnýchletákov alebo napríklad horoskopy, dostávala som záchvaty smiechu.
Alebo táto príhoda.
- Cŕŕŕn
- Zvoní vám telefón v obývačke, upozornil ma priateľ,ktorý ma bol navštíviť počas mojej choroby
- Nie, to je u susedy
- Blbosť, to je u vás
- Vydrž, usmiala som sa
- No prosím? ozvalo sa vedľa a zvonenie prestalo
- Panboh daj, to si ty Zuzka?
Tak sme nie vlastnou vinou útržkovito počúvali cudzítelefonát a kosili sme sa.
- No, no..ano. Bola svadba a pobili satam...Krásne...Nie, ona je nezvestná...Ešte dobre, že tam prišla jej mama, ináčby ju znásilnil...
Až vtedy nám došlo, že suseda rozpráva do telefónu obsahposledného dielu telenovely.
Dosť zvláštne som sa cítila, keď niekoľko krát za deň začalapani Krausová spievať žalmy. A to isté desať krát dokola! Alebo keďpozerala Zlaté vajce či Superstar...vtedy úspech súťažiacich odmenila hlučnýmpotleskom. Bolo mi do smiechu, no zároveň som začala uvažovať. Nad životomstarších ľudí, nad tým koľko toho prežili a ako im teraz k životu stačísvoj kľud, televízia, rodina. Myšlienka, že aj ja budem raz stará (ak sadožijem), sa neúprosne dožadovala pozornosti. Haluz tento život, pomyslela somsi.
Keď som najbližšie stretla pani Krausovú, s úsmevom (a poriadnenahlas) som ju pozdravila. Keď dáme konečne odhlučniť stenu, možno mi jejspoločnosť bude trochu chýbať.
