Katarína Rosinová
„Náhodní“ okoloidúci
Kráčam po pešej zóne, ako vždy zamyslená. Na rohu stojí štíhly muž v čiernom kabáte a pohľadom pátra okolo seba. Zrazu očami zastane na mne...teda nie som si tým stopercentne istá, preto mu venujem len letmý pohľad. Vyzerá dosť dobre – nakrátko ostrihané tmavé vlasy, snedá pleť, na farbu očí nedovidím, ale tuším sú tiež tmavé. Že by presne môj typ? Keď už som takmer pri ňom, postaví sa mi do cesty a venuje mi široký úsmev: „Dobrý deň slečna! Teda, takú krásnu farbu vlasov som už dlho nevidel. Ešte by ste sa na mňa mohli trošku usmiať.“ Rozbúcha sa mi srdce.
