Komplikované (?) vzťahy

Nikdy som spomínanú knihu nečítala, predpokladám však, že je o rozdieloch mužov a žien. Rozdieloch, ktoré sú do istej miery, vrodené, ale i takých, ktoré sú naučené. Od malička obliekame chlapcov do modrej a dievčatá do ružovej farby. Chlapcom kupujeme autíčka, dievčatám bábiky. Čítala som o jednej pokrokovej rodinke, kde sa rodičia rozhodli spraviť experiment. Vianočné darčeky svojim dvom deťom vymenili - chlapec, nazvime ho Janko, našiel pod stromčekom Barbie, jeho sestra Marienka zasa hračkársky tank aj s vojakom. Nechali deti hrať sa a keď sa vrátili, Janko držal v ruke zohnutú Barbie a vydával zvuky ako pri strieľaní zo samopalu. Marienka pestovala v látke zavinutého vojaka a tank jej slúžil ako kočík. Zaujímavé, ako si deti poradili.

Preskočme teraz zopár rokov a ocitnime sa v období, kedy deti vyrástli na dospelého muža a ženu. Marienka stretla na ulici sexi muža, ktorý ju pozval do kina. Páčil sa jej, no keby ju nepozval on, už by sa viac nestretli. Prečo? Lebo..ona je žena, predsa. Na druhý deň sa chystala asi dve hodiny. Dala si záležať, aby vyzerala dobre. Zatiaľ v inom dome na inej ulici sa dotyčný muž ešte ani zďaleka nechystal. Pozeral televíziu alebo cvičil alebo čokoľvek iné, ale v každom prípade, do sprchy vošiel necelú hodinu pred odchodom. Prečo? Lebo je chlap a tí sú predsa pekní vždy. Aj keď ich prekvapíte ráno v posteli, vyzerajú takmer rovnako (dobre) ako inokedy.

Osprchovaný a oblečený muž na seba strekne trochu parfému a je vychystaný. Ak sa s Marienko dohodol, že do kina pôjdu spolu, vyzdvihne ju. Samozrejme, presne načas, alebo aj skôr. A ak aj nie skôr, Marienka ešte nie je vychystaná. A čo ak sa stretnú až v kine? Marienka karáča pešo do kina. Má ešte desať minút čas, lebo sa tak tešila, že išla asi až ríliš rýchlo. Čo teraz? Počká ho? Už počujem ženské hlasy, ako hovoria "Nie, čo ti šibe, veď to sa nehodí, aby žena čakala na muža. Uvidí, že ti na ňom záleží a čo POTOM?!?"

No nerobíme to všetky? (alebo takmer všetky, aby som zahrnula aj výnimky)
To sú skrátka nepísané pravidlá spoločnosti -etiketa, bontón. Som za rovnocennosť mužov a žien, ale skôr duševnú. Aby sa mohli navzájom o seba oprieť, aby sa striedali v "dominancii", aby..si všetko hovorili. Preto keď som prišla do kina presne na čas a dotyčný tam už čakal, priznala som sa mu, že som išla naschvál čo najpomalšie, lebo inak by som tam bola o päť minút skôr. Najskôr nechápal, potom sme sa zasmiali. My ženy to príliš komplikujeme. Keď chceme byť rovnoprávne, tak vo všetkom, nie iba v tom, čo nám vyhovuje.