Pauza po pár mesiacoch
Niečo iné je pauza, ktorú si dá manželský pár znudený stereotypom, skúšaný každodennými problémami, snažiaci sa zachrániť manželstvo, či už kvôli deťom alebo sebe. Myslím si, že aj harmonický vzťah môže v istom štádiu postretnúť ponorková choroba a tu "pauzu" celkom schvaľujem. S kamarátkou sa raz rozišiel chalan po pár týždňoch. Teda pardón, dali si pauzu. Nikto z nich už nepovažoval za dôležité určiť dokedy tá pauza vlastne trvá. Je to už aspoň tri roky a robili sme si srandu, že ešte stále sú spolu,veď nikto z nich pauzu neukončil.
Už samotná myšlienka dať si pauzu mi príde postavená na hlavu. Ak niekoho milujem, chcem s ním byť, tráviť s ním čo najviac času, nechcem byť bez neho. Ak mi predstava, že sa vedome odlúčime príde prijateľná, asi niečo nie je v poriadku. Možno všetko.
Väčšinou už obidvaja vedia, o čo ide, keď jeden z nich navrhne pauzu a druhý na to pristúpi. Aký to má teda význam? Ten, kto sa rozchádza v duchu vie, že chce koniec. Ale presviedča sa, že tie pocity možno pominú, že netreba robiť rýchle závery. Necháva si otvorené možnosti. A zároveň tieto slová znejú jemnejšie, spôsobia menej sĺz ako "je koniec". Druhá osoba, ktorá je "obeťou" (takmer vždy je jeden z nich obeť) síce vie, čo tie slová znamenajú, ale nejaký tichý hlások v jej srdci ticho hovorí - čo ak v tomto prípade to neznamená koniec. Čo ak...
Nádej. Tá, čo umiera posledná, ale najdlhšie a o to bolestivejšie.
Kamaráti?
Opäť tá situácia. Dvaja ľudia už nie sú tím. Jeden ľúbi, ale druhý už nie. Ale stále má rád. Nie je ľahké predstaviť si život bez človeka, s ktorým ste boli neustále, vedeli ste o ňom všetko, poznali ste jeho domov, rodinu, psa...a čím viac toho bolo, tým ťažšie sa to predstavuje. Chce byť s človekom, ktorého odmietol, kamarát. Či už to myslí úprimne alebo nie, preňho to nie je problém. Ale čo ten druhý? Dá sa z lásky "prepnúť" na kamarátstvo?
Nie hneď na druhý deň, ale dá sa. Ide to však len vtedy, keď nebola porušená dôvera medzi ľuďmi. Ak bol vo vzťahu niekto podvedený, využitý, klamaný, vytvoriť kamarátsky vzťah je už oveľa zložitejšie. Chce to vysvetlenie,ľútosť, snahu, trpezlivosť z jednej strany a pochopenie, veľkorysosť,ale hlavne odpustenie z druhej strany. Hlavne to posledné prichádzanezávisle od ľudského chcenia. Jedného dňa príde zistenie, že už necítitenenávisť, dokonca ani hnev, že už to jednoducho neriešite a beriete to akofakt. Ale či a kedy to príde a od čoho to závisí, či výsledné „kamarátsvo“nebude len fráza, či si ešte budete chcieť a mať čo povedať, či to z jednejstrany nebude len zúfalá túžba byť s tým druhým a dúfať, že láska savráti...hm, to by som aj ja rada vedela.
Dnes už viem, že je možné byťkamarát s bývalým partnerom. Mám takého kamaráta. Vždy ma vedel vypočuťa pochopiť, vcítiť sa do mňa a snažila som sa, aby to platilo ajopačne. Vždy sme k sebe boli otvorení a úprimní, hovorili sme sivšetko. Aj to, že už to medzi nami nie je také, ako by malo byť, aj to, žerozmýšľame o rozchode, aj to, že už cítime niečo k niekomu inému. Jeto výnimočný človek a veľmi si ho vážim. Viem, že nový partner v jehoživote znamená dosť výraznú zmenu – už budem preňho vždy vedľajšia, nebudemespolu tráviť veľa času, ani sa mi už asi nebude toľko zverovať so svojimiproblémami. Kolobeh života.
Filko, želám ti, vlastne vám obidvom, len to naj :).
