Situácia, ktorá sa zdá byť nereálna, keď o nej čítate v ženskom časopise, keď ju vidíte v romantickom filme. Vám by sa nikdy stať nemohla, to nehrozí. A predsa. Pristihnete sa pri tom, ako máte radi dvoch ľudí. Preberáte si v hlave všetky možnosti. S jedným človekom ste už dlho, poznáte sa dokonale, viete o jeho chybách, náladách, už vás takmer ničím neprekvapí, občas sa pohádate, ale inak je to s ním fajn. Všetko by pokračovalo ďalej a považovali by ste sa za spokojný párik, keby…tu nebol niekto druhý.
Ešte len ho spoznávate a príjemne to šteklí v žalúdku, pozerá na vás inými očami ako váš partner, rozumie veciam, ktorým už dlho nikto nerozumel. Zažívate pocity čerstvej zaľúbenosti, na ktorých čaro ste už aj zabudli. A je to úžasné, máte chuť spievať, smiať sa, lietať. A váš nič netušiaci (ale on niečo tuší, veď nie je debil, len vy si to v tej chvíli myslíte) partner je zrazu akosi nepohodlný. Musíte mu vysvetľovať, kam idete, ak sa stretávate s niekým iným, musíte pred ním tajiť isté veci…úplne najhoršie je keď s ním spíte a pri tom myslíte na toho druhého. Cítite sa hrozne, ako najväčšia sviňa, potvora bez chrbtovej kosti. A predsa „to nejde zastaviť“.
Kamarátka vám len súcitne povie, že by nechcela byť vo vašej koži. Viete, že veci sa samé nevyriešia, ale osudného rozhodnutia sa desíte. Uvedomujete si, že potom už niet cesty späť.
Neverím hocikomu a hocičomu, ale verím v niečo – Boh, osud, prozreteľnosť... Myslím si, že všetko čo sa udeje má svoj zmysel a je to na niečo dobré. Verím, že to, že sa pre niečo rozhodnem nie je len moje rozhodnutie, ale nejaký zásah zhora. Na to sa spolieham.
To jediné ma drží nad vodou, keď mám pochybnosti o tom, či som sa rozhodla správne.
