„No vieš, môj prvý vzťah sa začal tak, že on mi napísal maila nedošiel mi a tak mi napísal ešte jeden a ten mi užprišiel....A druhý vzťah, to som ho spoznala na pokeci, vymenili sme si mailovéadresy a už to išlo....No a tie ďalšie dva by neboli bez icq, sícesme sa poznali osobne už predtým, ale to vieš, cez icq je človek otvorenejší,napíše aj to, čo by do očí nepovedal, proste sa môžete lepšie spoznať...“
Ešte si pamätám časy, keď večer zazvonil telefón (vtedynebolo treba špecifikovať aký telefón, keďže bol len jeden a to so šnúroua slúchadlom) a mama zakričala: „Katka, volá ti nejaký chlapec.“ A jasom celá červená išla do obývačky a veľavravným pohľadom som rodinkenaznačila, aby prerušili sledovanie televízie a išli do vedľajšej izby.Teraz to vyznieva vtipne, až absurdne :))
Mala som 16, keď som dostala pod stromček svoj prvý mobil, 17 keď som začala pravidelne navštevovať internetovékaviarne a 20 keď som v jednej z nich začala robiť :) To už somvšak mala internet aj doma a dnes som priam jeho otrokom. Síce si myslím,že môžem kedykoľvek prestať, ale nemyslí si to každý závislák?
Holt je to nová doba. Je úžasné písať seminárku, popri tomchatovať so spolužiakmi a radiť sa s nimi, je skvelé telefonovať s kamoškouv USA cez skype, priam vymakané byť členom internetovej komunity, navzájomsi komentovať fotky, vymieňať smajlíkov a mať pri tom úplne skvelý a zábavnývečer napriek tomu, že ste sami doma. Namiesto denníčku písať blogy a diskutovaťo nich s úplne cudzími ľuďmi, namiesto rande webkamera a mikrofón,namiesto „ľúbim ťa“ smajl so srdiečkovými očami. A čo ešte taký sex cezinternet.
Kde sú hranice, čo je ešte normálne a čo je už choré, a súvôbec nejaké?
Čo je ešte úžasným spôsobom ako byť s milovanou osobouaj napriek vzdialenosti a čo už nahradzovaním ľudského tepla chladomstroja?
Tak mi napadlo, či by môj život vyzeral teraz inak nebyťinternetu. Asi začnem hľadať iné miesto na nadväzovanie vzťahov. Čo tak ísť dobaru a nechať sa pozvať na pohárik? :) Hm...
