Ráno vstaneme a dáme sispolu raňajky. Ty odchádzaš do práce a ja usteliemtie naše dva matrace. Sprchujem sa a pomaly si zvykám naotlčenú vaňu, veď čo, raz bude nová. Idem sivybrať čisté prádlo z jednej z krabíc, kdemáme oblečenie. Sadnem si na jednu stoličku, noťas položímna druhú a začínam pracovať.
„Som stastny,“ zabliká mi nagmaili. Čítaš mi myšlienky.
Vraj prežívame najkrajšieobdobie. Tú romantiku, ktorú zažili aj naši keďspávali na karimatkách a postupne kupovali nábytok.Len s tým rozdielom, že oni mali ako prvé obývačkovústenu a my mikrovlnku a toustovač. Ale tak ako oni sa tešímz každej lyžičky, z toho, že jablká v mise ladia so stenoua že je tu toľko klinčekov, kam si môžeme zavesiť fotky.
Včera som všade nalepila menovky snašimi priezviskami. Raz budú rovnaké. Raz budú po nových parketách behať deťúrence a na červenej menčestrovej pohovke z Ikey bude spať minimálne jedna mačka. Ale už teraz je to domov našich snov. Teším sa!
