Písmo:
A-
|
A+
Zimomriavky nostalgie
vrývajú sa pod kožu
Staré mesto – tiene Stínadiel
adrenalín stúpa
klesám na zem
kľačím a odriekam
svoje pámbozaplať
za každý slnečný lúč
Schúlená
za sklom vo výklade
rozmaznané decká
ukazujú prstom
na bosorku v klietke hanby
minca sa kotúľa
do kanála
nechty okúsia tvrdosť betónu
Kostolné zvony
odbili koniec
zamračení pokrytci
sa trúsia jeden po druhom
na prstoch zvyšky svätenej vody
na perách načatá hádka
na čele stáda kráčaš ty
bez chrbtovej kosti
Zmizol si za rohom
no stále ťa cítim
ako skazenú rybu
skysnuté rozliate mlieko
už nad ním nemienim plakať
Bože, daj nech ma načisto neupália
Amen
