Najskôr to boli reakcie na blog. Ironické, nič viac. Potomvypisovanie na icq. Holka bola presvedčená, že som jej voľakedy prebralafrajera (neviem, čo je to „prebrať“, podľa mňa na to musia byť dvaja) a hocibol už s ňou, zrejme sa bála, že to hrozí opäť alebo čo. Celý dialóg bol o dávnovyriešených veciach a nemala som najmenšiu chuť ich znova otvárať. Aledruhá strana áno, aj keď snaha o akúkoľvek diskusiu v štýle „dvajadospelí ľudia“ padla, keď ma nazvala pi.ou. To však nebolo všetko.
hovorim, ak ta raz stretnem ,chcem ta vidiet zvnutra...sicenie som uzasna tak ako ty, ale aspon som uprimna a poviem na plnu hubu co simyslim a co mam plan urobit :-D
ja by som ta zabila to si uvedom, pre istotu, aby ked mastretnes utekas,lebo sa v ziarlivosti nespoznavam
ja ta zabijem, holka ty si najdes dieru v kolene!"
Reči tohto typu som brala ako vtipkovanie. Žiarlivosť s ľuďmirobí všeličo. Ale nemala by byť aspoň trošičku odôvodnená? Stíhačka a hysterka.To som si pomyslela o dotyčnej a potvrdilo mi to aj pár ľudí, ktorýmsom náš icq rozhovor preposlala. Až včera mi však napadlo, že čo ak nie. Čo akje dotyčná vážne psychopat? Začala som sa báť. Veď ak by bola, mohla to myslieťvážne – psychopati sú predsa schopní všetkého.
Jej frajerovi sa už snažímvyhýbať, ale nie vždy je to možné (sme spolužiaci). Minule som išla dozahraničia, tak som ho požiadala, či mi nedá zapísať skúšku. Nespravila by somto, keby nebol jediný, kto tam v ten deň išiel. Potom som mu ohľadom tohovolala. Zdvihla to ona a hneď položila. Nechápala som, aleneriešila. Jej frajer spätne tvrdil, že sa mu telefón zdvihol vo vačku. Hm...ajsom na chvíľu uverila, že som mala halucinácie.
Včera som si v telefóne našla pár neprijatých hovorov z neznámehočísla a jeden odkaz v schránke. Nič netušiac som na číslo zavolala.Bola tam ona. Vraj prečo volávam jej frajerovi. Prišlo mi to smiešne. Po párnezmyselných vysvetľovačkách som to ukončila. Snáď si nebudem míňať kredit.Bola som dosť vytočená. Cestou domov som si vypočula odkaz v odkazovke. „Už nevolaj môjmu frajerovi, lebo ťa zabijem.“ Krátka veta povedaná chladnokrvným hlasom. Rozklepala som sa. Naozaj,čo ak je dotyčná psychicky narušená? To sa mám teraz báť chodiť po ulici? Vlastnečo môžem robiť? Ako jej mám vysvetliť, že mám úplne čisté svedomie a jej frajerma ani najmenej nezaujíma?
Drahá M. Viem, že pozorne čítaš všetky moje blogy, tak terazčítaj najpozornejšie ako vieš. Raz a navždy ťa ubezpečujem, že tvoj frajer je mi úplne ukradnutý, mám ho naháku, v paži a všade, kde len chceš a rovnako ti garantujem, žeon mňa tiež. Keby ťa to zaujímalo, mám rada niekoho úplne iného. A už miprosím ťa daj pokoj. Verím, že sme sa už konečne pochopili. Svoj život milujema nemienim o neho prísť v 22-ke.
Hm. Myslíte, že som kamikadze a zbytočne provokujem?Váhala som, či mám tento zážitok hodiť na verejný blog, ale potom som sipovedala, že sa nenechám bez príčiny šikanovať. Ak by sa však už na mojom bloguneobjavilo nič nové, znamená to, že to bolo zlé rozhodnutie a dotyčná mazabila :)). Koniec koncov, môže byť len rada, že som nespomenula jej celé meno.Vyšlo by totiž najavo, že je to neskutočný pokrytec, ktorý svojimi cnostnými a moralizujúcimiblogmi len hrá divadielko na čitateľov.
