Mať pri sebe naozajstného cvoka je účinné. Išli sme. Vááá...neopísateľne krásny pocit. Biele šialenstvo s názvom sneh.Už som zabudla aké to je úžasné spúšťať sa po zladovateľom svahu naigelitke. Hádzať si sneh za krk. Šmyknúť sa a skončiť na jednej kope.Svet sa scvrkol na zasnežený sídliskový kopec a celý nám patril. Zopármalých zababušených snehuliakov v doprovode rodičov, desaťročnývýrastkovia na svojich pekelne rýchlych boboch..a my. Stratili sme satam. A keby aj nie, bolo nám to srdečne jedno.
Vymrznutí, premočení a príjemne unavení sme sa pobrali domov. Poháňalanás predstava horúceho čaju, niečoho dobrého do žalúdka a teplučkejpostele...A ja som sa nechala ťahať na sánkach. Opäť raz po pätnástich rokoch.
Včera.. mi horeli líca a na tvári som mala úsmev šťastného dieťaťa.
29. dec 2005 o 08:40
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 530x
Poďme sa sánkovať!
Včera napadol sneh. Veľa snehu, aspoň na pomery tejto zimy. Poďme sa sánkovať! Jasné, ideme. Irónia. Dvadsaťjedenročná stará koza na snehu medzi deckami. Iróniu vystriedala nostalgia. Mať tak päť rokov! Poďme sa sánkovať. Váľať sa v snehu, guľovať sa, robiť anjelov. Bolo to silnejšie ako ja.
Katarína Rosinová
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(17)
