Peťa poznám len letmo, pred časom sa so mnou cez mailyradil, kam má ísť študovať žurnalistiku. Hoci on je z tých, čo súnovinármi aj bez školy. Aj keď má len okolo 19 rokov, má to v sebe. Naživosme sa prvýkrát stretli na radnici na verejnom prerokovaní, obidvaja pracovne.Povedal mi, že už druhý rok organizuje festival. Myslela som si že nejakýunderground s miestnymi kapelami, ale line up ma celkom prekvapil. Známemená slovenskej rockovej, HC a punkovej scény, dokonca nejakí pankáči z USA,aj keď ja som ich nepoznala. Vyzeralo to ako sľubná akcia. Pozrela som si webovú stránku festivalu a prekvapilo ma, že to majú dosť na úrovni zorganizované. Bol tam aj link na rozhovor s organizátormi. Peter spolu s kamošom spoluorganizátoromv ňom povedali, že raz chcú byť v top štvorke slovenských festivalov. Musela somsa usmiať, ale fandila som im a v duchu závidela tú zanietenosť, ktorá dokážezázraky. Pozvanie na festival som musela odmietnuť, lebo chatu na Zelenej vodesme s partiou plánovali už pár mesiacov. "Tak nech vám to vyjde, hlavne počasie," napísalasom mu. Trošku som sa pohrala s tlačovou správou, vydali sme jua viac som na festival nemyslela.
Sobota, nejako po šiestej ráno (pre „chatujúcich“ ľudí eštehlboká noc). Po dvojhodinovom spánku som sa vymotala zo spacáku. Včera sme dosťpili, zatiaľ čo za oknom bola hotová „technopárty“ – všade sa blýskalo,hrmelo a krúpy búchali do okien. Hnala ma myšlienka čo najskôr zastaviť toprenikavé zvonenie. Schytila som mobil, nebol to budík, ako som si myslela, aleniekto mi volal. Peťo. Kým som pochopila, čo hovorí, musel mi to trikrátzopakovať. „Festival je zrušený. Búrka zhodila strom, zomreli dvaja ľudia.Napíš to prosím ťa, ok?“ Jeho hlas bol naliehavý a profesionálne vážny,ale počula som v ňom slzy.
Ešte niekoľkokrát sa uistil, či som to pochopila. Nechcel, abysa decká, ktoré mali lístky len na sobotu, zbytočne prehnali. Bola som v šokua ledva som sa zmohla na pár slov. Keď položil, zhlboka som sa nadýchla a zapla notebook. Zrazusom sa cítila úplne triezvo a vyspato.
Tá búrka minulý víkend bola masaker. Aj stromy pred chatouutrpeli, dva boli zlomené a zem bola pokrytá popadanými konármi. Chudácitie decká, čo neposlúchli výzvu, aby sa schovali do bezpečia, a vybrali saopačným smerom. Chudáci ich blízki, stratili mladých, ledva dospelých ľudí. Chudáciorganizátori. Možno sa ich sen o veľkom a známom festivale rozplynul.Majú dlhy a negatívnu reklamu, čo pre mladý festival môže znamenať koniec.Je to nefér. „Za počasie nikto nemôže. Len dúfam, ževás to neodradí a festival bude pokračovať aj naďalej,“ napísala som Peťovi.
Snáďich to zanietenie neopustí…
