Slovo šťastie mi evokuje slnko, vánok vo vlasoch, slobodu,voľnosť, milovanú osobu. Tento druh šťastia je pocit, nálada. Potom existujedlhodobé šťastie. Mať rodinu, deti, psa, dom, strom. Žili šťastne, až kým nepomreli. Šťastie v nešťastí je, keď sapri autonehode z nového auta stane kopa šrotu, ale nikomu sa nič nestane.Všetci si vydýchnu a plačú od šťastia, ďakujú bohu.
Šťastie sa môže aj na niekoho usmiať. Blahoželáme, vyhrali ste 1. cenu! Niekomu nosí šťastie kominár,inému plyšový macko. Ďalší kráča za šťastím zlatou strednou cestou.
Videli ste Améliu z Montmartru? Je to jedenz mojich najobľúbenejších filmov. Vždy mám pri ňom pocit, že svet jekrásny, veď existuje toľko vecí, z ktorých sa dá tešiť. Hádzať žabky dovody, ponoriť ruku do šošovice, rozbíjať lyžičkou škrupinku z karamelu.Ísť na bicykli oproti vetru „bez rúk“, lietať. Šťastní sú tí, ktorým stačí kušťastiu málo. Drobné radosti, krása každodenných, všedných vecía vecičiek.
Štěstí..Co je štěstí?Muška jenom zlatá. Počkáme, kým na nás sadne? Čo ak ona čaká, kedy ju samichytíme? Možno máme recept na šťastie na dosah. Stačí len otvoriť oči. Dokorán.Zhlboka dýchať. Nahlas sa smiať. Od srdca kričať. Najšťastnejší sú predsa detia blázni.
:))
