...a prešlo viac ako dvadsať rokov...
Čo sa za ten čas zmenilo? Pán z Juhoslávie tu zostal, ale čo sa stalo s „jadranskou“? Aj jej názov zostal, ba sa dokonca rozšíril po všetkých dedinkách už dnešných troch okresov....čo sa však stratilo je jej obsah. Vytratila sa podstata veci ...princíp výroby a možno aj určité zanietenie. Niet sa však čomu čudovať, taký je trend našej doby. Už ani Orava nie je výnimkou globalizovanej Európy. Aby mohlo byť „všetko“ rovnaké, treba to „trošku“ upraviť....no a takto sme začali vytvárať veci okolo umelo. Veď koľkože to všetko má výhod!
Prestalo sa„oplácať“ produkovať mlieko, veď si ho do tetrapakov dokážeme namiešať zo sušeného prášku, ktorý si dovezieme. Že aké plus?...mliečko sa nám takto nepokazí, šetrí nám čas a peniaze. Koľko to všetko obsahuje emulgátorov a stabilizátorov a ako to vplýva na naše zdravie, to už nás ani moc nezaujíma. Vyhráva cena a niekedy to nešťastné „zjednodušovanie si života“...a paradox : „na úkor života“.
No a podobne zrejme dopadla aj „naša jadranská“. Určite sa „neopláca“ zháňať čerstvé mlieko s kvalitnou smotanou, náročne ho pasterizovať a udržiavať, aby sa nepokazilo a následne si miešať zmrzlinu. Nehovoriac o tom, že budeme mať denne na krku Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Určite je oveľa jednoduchšie namiešať si zmrzlinu z „nepokaziteľnej“ práškovej hmoty. Jednoduchšie to iste je, ale pre mňa to už dlho nie je tá „jadranská zmrzlina“, ktorá mi utkvela v pamäti z autobusovej stanice v DK.
